Everybody Wants Some!!

Niekedy tí chlapci poriadne tliachali, ale niekedy sa to počúvať dalo. Bola s nimi zábava. Ale neboli to žiadne stratené prípady ... teda pár z nich. Neohŕňať nos nad niečím iným, zaľúbený list a kvety na dverách, alebo taký Jack Kerouac v rukách ... nádej existuje. Mám dojem, že hercov vyberali podľa toho, či vedia tancovať. No a muzika? ... tá to posúvala do nesmiernych výšin. 3,5* (06.05.2018)

Do poloviny stopáže cool stylovka se skvěle nasazenými osmdesátkami, plná hlášek, gest, ganje, barviček, excesů a s parádním ost. Jenže postupně zjistíte, že to vlastně nemá vůbec žádný děj, k ničemu se to neubírá, přibývá zbytečných konverzací a hlavně pomalu ale jistě uvadá nastolené tempo a smile feeling. Jediné, co zůstane až do samotného konce, je již zmíněný soundtrack. 3,5* a obrovská škoda, že to neudrželo tempo! Final potitulkový rap je těžké štýlo! (29.08.2016)

Po několika letech jsem si tenhle kousek zopakoval a přesvědčil se o tom, že to je jeden z mých nejoblíbenějších a zároveň nejpřirozenějších filmů co jsem viděl. :) Ve 20ti letech by tenhle snímek byl mojí svatyní, teď je to pro mě hlavně nostalgická záležitost, u který jsem se celou dobu spokojeně usmíval, vzpomínal na každoroční týdenní akce na mácháčích apod. a říkal si, že hlavní hrdinové mi v žádnym jinym filmu nebyli bližší než tady :) (29.09.2019)

Linklater dokáže vytvoriť skvelé konverzačné drámy, ale toto proste nevyšlo. Spočiatku celkom nádejné a lákavé prostredie univerzitného baseballového mužstva bolo napokon dosť fádne - a tie reči okolo toho stále dokola, no proste nuda. Neustále doberanie sa mi vôbec neprišlo vtipné, možno akurát tak niektoré hlášky. Ale celkovo, koncept dosť oničom, hoci potenciál vyzeral byť vcelku zaujímavý. Nuž, ale klamal by som keby som povedal, že to bola totálna katastrofa, tak aspoň 1*. (19.07.2016)

Collegehood. Alebo ako prežiť začiatok na výšku v podaní tanečných 80rokov v Amerike. Linklaterov podobný kúsok v ktorom postaví pred kameru takmer neokukaných hercov a povie im, aby sa správali tak, ako by sa správali aj normálne. Čistá ukážka života. Ako ho vytesať, vstrebať, pohltiť, vylúčiť. Neuveriteľná uveriteľnosť srší z Everybody Wants Some na každom rohu. Znova si zamilujete retro nemecké péčkové knírky, tanierové účesy alebo tesné tričká v ktorých vám vaše bradavky kričia, že nemôžu dýchať. Teda, najprv sa samozrejme budete na nich smiať a až potom príde tá neskutočná chutná nostalgia. Budete ju chcieť preniesť do súčasnosti, kde Vás ale zastaví holka, ktorú ste pozvali na tanec, kdežto ona si len chytá svojho pokémona pri bare. Prekrásny zážitok pre divákov nad 30 rokov. Do tohto diela sa oplatí ponoriť už len z toho dôvodu, aký ľahký, sladký i slaný, prepitý i nahý, zaľúbený i odmietaný môže byť jednoduchý i komplikovaný život. Prosím, tesné šortky, už sa nevracajte. (03.08.2016)