Žena opice

Ľudská krutosť vyjadrená prístupom a reakciami okolia k žene, ktorá je od hlavy po päty pokrytá ochlpením. Ukrytá pred zrakmi verejnosti, umýva riady v kuchyni kláštora, odkiaľ ju vyláka premietač Antonio. Vymyslí show Žena - opica o dobrodruhovi, čo z hlbín afrického pralesa priviedol hovoriace chlpaté čudo a teraz ho predvádza užasnutým jarmočným hosťom. Neskúsená žena je pobúrená mužovým prístupom, v ktorom chýba sľubovaná láska. Po pokuse prenajať ju za peniaze pochybnému vedátorovi na skúmanie uteká späť do kláštora. Antonio sa ale vynájde a zdroj príjmov sa mu podarí za príslušný „milodar“ vylákať znova na svetlo božie (opakujúci sa motív cirkvi ako inštitúcie fungujúcej na peniaze). Originálny scenár pranierujúci prístup k inakosti, falošnú lásku sľúbenú s vidinou zárobku a citové skrúšenie, aké takáto láska vyvolá, previedol do filmu známy škandalista Marco Ferreri (Veľká žranica). Okrem zžieravej kritiky ponúka tentoraz aj optimistické vyústenie v rodinnom živote a poctivej práci rúk (zrejme vplyv doznievajúceho neorealizmu). V hlavných úlohách sa predstaví popri nespoznateľnej Anne Girardotovej cholerický Ugo Tognazzi v úlohe jej partnera a „krotiteľa“. Ide o film, ktorý dávno pred Sloním mužom tematizoval osudy ľudskej kreatúry, predvádzanej ako úkaz publiku za peniaze, túžiacej po láske a pochopení a aj keď si nezakladá na formálnej dokonalosti a emotívnom vyznení natoľko ako Lynchov film, ide o doporučeniahodný filmový zážitok. 70%. (24.01.2006)

Zlatá Palma - výběr (25.08.2006)

Skoda ze taketo filmy nevidi Verbal, ten ma zmysel pre humor, a vie aspon rozosmiat. Alebo dalsi kvalitni komentatori na csfd - a ze ich tu je. Namiesto kvalitnych komentatorov zas vidim toho hajzla - tvari sa ako neviemaky expert a vidim jeho komentare u vynimocnych kvalitnych filmov. Ja som vzdy vedel, ze Lynchov film Elephant Man nie je ojedinely svojho druhu - a ze treba napozerat tvorbu isteho Marca Ferreriho. Zenska je od hlavy po paty pokryta chlpmi, tulak Ugo Tognazzi ju vystavuje ludom za peniaze ...... pokial Elephant Man bol rezisersk na urovni a krasny, smutny film, toto je len lacny brak, Ferreri ako reziser mi moc nesmakuje : 50 % (28.05.2019)

Talianske, a mimochodom: naprosto vrcholne UMELECKÉ DIELO: La donna scimmia [v slovenskom preklade ako Opičia žena], sa presne venovalo práve tomu, čo ho v podstate i neustále vystihovalo; skrátka, vskutku ojedinelým spôsobom prerozprávalo akýsi príbeh o »opičej žene«, ktorý ma jednoznačne nenechal chladným, ba práve naopak; určite len tak rýchlo nezabudnem na túto «chlpatú krásavicu» [od päty až po hlavu]: Máriu, a to teda konkrétne v geniálnom stvárnení francúzskou predstaviteľkou: Annie Girardotovou [ihneď otázka na telo: „A Talianky sa predsa neodvážili až takto hlboko klesnúť, keď sa nechceli zhostiť voľakedy i reálne jestvujúcej postavy?”] • To zrejme asi najmä preto, že sa [až takto!] EXTRÉMNE »zhovadiť« nielenže vôbec akosi ani nemienili, ale zároveň sa taktiež možno trochu obávali i o nasledujúci vývoj ich hereckej kariéry, čo našťastie nie je žiadny prípad tejto šarmantnej Francúzsky, ktorá stopercentne vyhľadávala výzvy, ako aj v Marcovej, nekompromisnej vízii. • Ak by som mal ešte i bližšie charakterizovať, čo mi tento geniálny, taliansky titul vlastne všetko pripomínal, tak automaticky ma napadá spomenúť predovšetkým tieto tri smery v nasledovných podobách: A) La Strada v [anti]vzťahu objaviteľa a objektu; predtým Zampanò & Gelsonima, teraz Mária & Antonio Focaccia. B). Kontroverzný počin: Freaks, v ktorom vystupovali všelijakí, fyzicky handicapovaní ľudia. C). Opäť niečo navlas podobné, čo by hádam dokázal hneď racionálne vysvetliť i cirkusový nadšenec a šoumen v jednom: P. T. Barnum [samozrejme, že to ani nie je možné, nakoľko je už 132 rokov dávno po smrti, pričom ani akási zromantizovaná verzia typu: The Greatest Showman, na veci nijako nič extra nemení]; no rovnako si taktiež myslím, že o tomto «úkaze» musel minimálne aspoň počuť [keď už nie vidieť?], pretože skutočný predobraz v podobe Mexičanky: Júlii Pastranovej, sa vyskytoval v približne rovnakom období, keď jestvoval i tento ziskuchtivý podnikateľ Barnum, ktorého zdarne »imitoval« UGO TOGNAZZI, ktorý si znovu pripísal nezabudnuteľnú úlohu. • A čo dodať nakoniec? Počin je určený pre mimoriadne náročného; čo najnáročnejšieho diváka, aký sa len ponúka. • Nech žije ♫ La Novia ♫ ! (17.11.2023)

Klasický, někdy až nechutně surrealistický, Ferreri. (19.02.2012)