322

Pán Lauko to nemá ľahké. Je rozvedený so stále atraktívnou ženou, s ktorou musí stále žiť pod jednou strechou. Tá po ňom chce však stále peniaze a má mladého milenca. Ku šťastiu mu nepridá ani diagnostikovaná choroba a ako to už býva, bude ešte horšie. Preto je s podivom, ako sa na 322 dobre pozerá, ako pozvoľne plynie. Poteší Lohnický tentokrát ako sympaťák vyvolávajúci v divákovi súcit. Pol boda navyše za starú Bratislavu, samozrejme. (16.12.2014)

(95/2016) / Typický slovenský film, zvlášť teda 60. rokov zjavne natočený ešte pred prituhnutím podmienok. Nejako sa moc režisér Hanák nesnaží ísť naproti divákovi a aj samotná téma filmu by snáď vyžadovala trošku dramatickejšie, alebo lepšie povedané viac emotívne spracovanie. Film proste pojednáva o ťažkých témach, ale tak nejako si plynie bez väčších zvratov. Opäť tu ale máme zaujímavú kameru, kompozíciu scén, režisér má vyslovene rád kontrast (veľa, veľa) bielej a čiernej. Zaujme je aj herec Lohniský, známy hlavne ako legendárny Hujer. (6/10) (30.09.2016)

Dušan Hanák je duší dokumentarista a jako člověk zřejmě bedlivý pozorovatel. Díky tomu i jeho hraná tvorba obsahuje detaily, které jakoby většině jeho kolegů unikaly. Václav Lohniský je jako malý, šedivý, pasivní človíček dokonalý. A obrázky z jeho obyčejného života nakonec vypovídají o celé společnosti (a film skončil v trezoru). (15.07.2009)

Panoptikum bratislavských postavičiek, ktoré pozostáva z predabovaných českých hercov a poľskej herečky (čo ale nevadí, však to robil aj Jakubisko), bolo trezorovým filmom, nielen pre podozrivú nejednoznačnosť príbehu. Ide tiež o rafinovanú kritiku režimu, kde sa nerieši typická nesloboda, skôr nezmyselnosť vtedajších inštitúcií. Od vrátnice, ktorá stratila aktovku. Cez nemocnicu, ktorá nechce prezradiť diagnózu. Až po cintorín, ktorého správca nevie nasmerovať ku správnemu hrobu, tak ponúkne hrob s podobným menom. V spiatočníckych zákutiach tejto spoločnosti sa tvorcovia snažia nájsť zmysel bytia. Naschvál nepíšem zmysel života, lebo nejde ani tak o metafyzické veci, ako o zmysel majetku, vzťahu, zamestnania, ... Najslobodnejší je chalan z ulice Brčkavý, ktorý nič nemá, ani nič nepotrebuje. Ľahko si získa pozornosť ostatných, lebo protiklady sa priťahujú. A to aj robí film zaujímavým. Všetky tie tváre v dave, miznúce a znovu sa objavujúce, ako objekty pod snehovými vločkami. (13.10.2022)

Může za to samozřejmě moje nedovzdělanost, ale nikdy bych si neuměl Lohniského představit v takové posmutněle vážné roli (rozumějte pouze s humorem sladkobolným), ve které mu to ovšem velice jde. Některé snímky nové vlny zaujímají své místo ve světě díky novému a neprobádanému obsahu uvolňujících se 60. let, jiné jsou experimentálními zajímavostmi na poli formálního pojetí. 322 patří se svou lehce kafkovskou zápletkou spíše mezi ty druhé. Místy velice příjemný úlet střídající se střihové dynamiky, vložených titulků, až násilně-snových scén, jakéhosi slovenského bezčasí, československé nátury a s několika "hustými hláškami", řeklo by se divácky. (20.04.2023)