I Am the Pretty Thing That Lives in the House

Oz Perkins vo svojom druhom diele dáva jasne na známosť, ako bude vyzerať jeho tvorba a komu je určená. Nakrúca horory s veľmi pomalými, dlhými zábermi zameranými na puntičkársku tvorbu atmosféry. Dej je riedky, táto duchárska báchorka by si vystačila na pol hodinku, ale osobne mi to vôbec nevadilo. Osamelosť všetkých troch žien žijúcich si vo vlastnom svete je tak omnoho hmatatelnejšia. Zvolený formálny štýl navyše vzbudzuje strach určite účinnejšie, než klasické lakačky, niečoho takého sa tu dočkáme snáď iba raz. Môžete sa tak nerušene venovať vnímaniu premysleného záberovania, hudbe, ruchom alebo aj strihu, ktorý plynule dokáže prejsť troma časovými rovinami v rámci troch nasledujúcich záberov. Je to trochu na úkor spomínaného deja s vopred odhadnuteľným záverom, ale to je tiež len otázka preferencií. (12.02.2020)

Perkins ve February přesvědčil, že talent má a lákadlem byla i Ruth Wilson. Ale bohužel. Filmu neupírám místy hutnou atmosféru, ale bylo to prakticky bez napětí. Téměř celou dobu se film věnuje sledu myšlenek, které se hlavní hrdince honí v hlavě. A to mě nebavilo. Po půlhodině jsem začal ztrácet pozornost a po necelé hodině jsem jí ztratil docela. Duch se tu jen párkrát mihne a i když mě potenciál postrašit, vůbec se o to nesnažil. Velká nuda. 15% (11.04.2018)

Nepochybujem, že režisér je hororový fanúšik a obľubuje staršie duchárske kúsky, v ktorých stačilo ukázať priesvitnú postavičku a za prítomnosti strašidelnej hudby to celkom fungovalo, a možno chcel docieliť to isté aj v tomto filme. Talent na to myslím má, akurát neviem, kto to ocení. Dve z milosti (viac ako 30% by som tejto hlúposti nedal). Toto je proste jeden z tých hororov, kde sa divák buď celú dobu neskutočne prenudí, alebo bude nadšený z toho, akú nádhernú atmosféru sa tu režisér snaží vybudovať. Ja som ten prvý prípad. Snažiť sa mohol, no mňa takmer uspal. Proste príbeh o jednej krave, ktorá celú stopáž blúdi po dome za prítomnosti tajomných zvukov, do toho vedie nekonečné monológy, aby to pôsobilo čo najepickejšie, za neskutočne pomalého tempa. V celom filme je "až" jedna ľakačka. Síce funkčná, ale čo z toho. Nebavilo. (29.10.2016)

Oz Perkins má nepopiratelný talent na točení silně atmosférických a mrazivých filmů, což letos dokázal už ve snímku February, a nyní to opět potvrzuje. Tentokrát ale bohužel nejsem úplně uhranut. Respektive polovinu snímku jsem pozornost držel a jeho atmosféru jsem si užíval, ale potom jsem tak nějak odpadl. Narozdíl od zmíněného February tady totiž divákova trpělivost není ničím extra odměněna. Je mi líto, že dávám filmu, který považuju za povedený, pouhé dvě hvězdičky, ale vyšším hodnocením bych ignoroval, že mě postupně úplně přestal bavit. (30.10.2016)

Keďže má Lily (Ruth Wilson) mnoho skúseností s doopatrovávaním seniorov pred ich smrťou, neváha a prijme ponuku starať sa o slávnu autorku mnohých bestsellerov Iris Blum (Paula Prentiss). Jej najznámejšia kniha hovorí príbeh o dievčati s menom Polly, ktoré za záhadných okolností zomrelo. Kvôli stereotypu a kope času začne Lily študovať knihy, ktoré sú v dome. To jej pomôže zistiť, že jej príchod nemusel byť úplne náhodný. - Nikdy by som nebol očakával, že by ma niečo takéto mohlo zaujať, ale práca pána Osgooda Perkinsa mi sedí tak vynikajúco, že som od toho nemohol odtrhnúť zrak. To pomalé tempo, uhladené interiéry, špičková hudba a zaujímavé podanie celého príbehu mi nesmierne sedeli a budem nad týmto hororom ešte dlho rozmýšlať. Trochu ma mrzí, že bol platformou pre tento počin zrovna Netflix, pretože takýto horor do takého komerčného programu podla mňa vôbec nepatrí a to je očividné aj na hodnotení v zahraničí, keďže obyčajný divák takýto štýl vôbec nevyhladáva. Pre mňa to je ale srdcová záležitosť a päť hviezd nedávam len preto, že to moje emócie nezasiahlo až tak, ako predchádzajúce horory tohto tvorcu. Už teraz som napätý z toho, s čím príde tento pán ďalej. + herečka z February a Don't Knock Twice (02.12.2017)