Dekalog VII (E07)

Je opravdu úchvatné, jak si dokázal Kieslowski s jednotlivými přikázáními poradit. I na téma Nepokradeš vymyslel svébytný příběh. Mladá dívka je nucená ukrást svou dceru své matce je dostatečně silnou nosnou osnovou, vyplněnou skvělým herectvím. Příběh působí velice uvěřitelně až obyčejně. Klidně by se mohl udát. (26.11.2006)

Kieslowski opäť pripravil príbeh, kde riešia postavy dilemy ako v shakespearovských drámach a antických tragédiách. Neukradneš? Ale kto je tu ten skutočný zlodej a dá sa to vôbec určiť? No len veľmi ťažko. Práve pri sedmičke som mal ale pocit, že by som si radšej pozrel celovečernú verziu, i keď opäť platí, že tu nie je nič navyše a je povedané a ukázané všetko. Ale kvôli sile námetu sme opustili tieto postavy proste príliš skoro. Palce som držal skutočnej matke (rovnako silno ako dcérka otcov prst), aby bolo vo veci jasno. (01.02.2023)

Kieslowskému rozhodne nemožno upierať originalitu príbehov, ktorými ilustruje prikázania. Siedmy diel bo, toho príkladom. Aj keď celý príbeh je bizarný, dalo sa naň pozerať so záujmom, pretože nabádal k premýšľaniu o otázkach, ktoré si človek často nekladie, pretože sa s tak vyhranenými situáciami v živote nestretáva. Nebola to zďaleka najlepšia časť Dekalógu, ale ani nesťahovala jeho celkovú úroveň nižšie. (29.09.2018)

„Nepokradneš” / 6-ročná Aňa má mimoriadne zvláštny vzťah so svojou mamou Majkou, ale to ešte nie je nič v porovnaní s tým, ako na ňu vplýva samotná babka Ewa, a práve preto je teraz hádam najvyšší čas si vyraziť na spoločný výlet kamsi na vidiek, kde by sa predsa mohlo všetko uviesť na správnu mieru, skrátka ujasniť si niektoré veci, ktoré sa predtým zrejme len odsúvali na vedľajšiu koľaj, keď dokonca v nedeľu možno dorazí i samotný vlak, keďže by sa ním výletníci mohli z Jozefowa vrátiť (na)späť do Waršawy, ale čo na to povie neskoršie sám Wojtek? \ Ak som si trochu naivne myslel, že predchádzajúce epizódy sú v niektorých prípadoch kvalitou už viac neprekonateľné, t.j. minimálne "päťka" a "šestka", no ale aj "jednotka" stihla našťastie nastaviť úroveň hodne vysokým spôsobom, tak som sa jednoznačne veľmi škaredo (po)mýlil, pretože "sedmička" sa im kvalitatívne nielen celkovo vyrovnáva, ale zároveň sa emocionálna úroveň vyšplhala až do samých astronomických výšin, čo môže byť pre istú kategóriu divákov, obzvlášť zaťažkávajúcou skúškou, ak sa dajme tomu dokážu plne stotožniť s tým, v akom citovom rozpoložení, sa momentálne nachádza niekoľko zásadných postáv, medzi ktorými je ešte i jedna ďalšia, ktorú som doposiaľ nespomínal. / Zbigniew Preisner ma síce zakaždým príjemne prekvapí svojou najrôznejšou paletou tónov, no ako som už napísal na úvod, to „ešte nie je nič v porovnaní” so samotným hereckým obsadením, ktoré ma priam z epizódy na epizódu dokáže vždy prekvapiť, tentoraz najmä Boguslaw Linda a Anna Polonyová, čo je v konečnom dôsledku oveľa príjemnejším prekvapením, než zrovna vyššie recenzovaná zápletka. \ A na záver sa nad sebou intenzívnejšie zamyslím, že mám ponaučenie do budúcna, že nebudem "kričať hop, kým aspoň poriadne nepreskočím". (10.09.2022)

Mě fascinuje, jak dokonale psychologicky umí Kieślowski vykreslit své postavy. Kde by mnohým režisérům stačila pro film (a v současnosti i klidně tříhodinový!) jen základní kostra, tak tam jde Kieślowski tak moc do hloubky a tak moc detailně své postavy a příběh na poli necelé hodiny (!!!) vyvíjí, že to nelze neobdivovat. Ten člověk byl geniální, naprosto geniální, mnoho současných režisérů by si z něj mělo vzít příklad v tom, jak mají vypadat psychologická dramata a hlavně je to oproti současným "psychologickým" dramatům příjemné zpestření a důkaz, že skutečně psychologické filmy existovaly. A klidně by mohly i nadále, kdyby se současní režiséři jen líně nepitvali ve strohém základu. Nedokázal jsem od toho odtrhnout oči a navíc mě těší, že Kieślowski dokázal natočit i thriller. Skvělé po všech stránkách, ačkoli předchozí přikázání pro mě stále vede. 5* (08.11.2023)