Richard Müller: Nepoznaný

Ráno čo ráno chodia tisíce z ľudí do otravnej, blbej práce. Takýto spôsob prežívania sa skôr či neskôr prejaví v tvári i správaní. Jednoducho, ak človeka niečo nebaví a otravuje, tvár churavie a výraz naštvaného zúfalstva je častým spoločníkom spolucestujúcich v raňajšej hromadnej doprave. Práve tak RM. Hýrivú a tvorivým potenciálom naplnenú mladosť populárneho speváka a textára vystriedal apatický mámvpučizmus, mlčanie a otravná nálada. Spievať spieva, veď čo by iné robil, no elán a nadšenie sú fuč. Veselé drogy vystriedali posmutnelé psychofarmaká a zdanlivo to vyzerá na úpadok. Ale nie je. Vidieť liknavý prístup i nechuť k práci s vedomím, že robiť by sa (asi) malo. Ale zintrovertnenie a prechod od hurónskeho smiechu k tichu nemusí byť degeneráciou. Možno len snahou o prechod do ústrania. Len to, čo ľudia neriešia často u seba a svojich známych (otrávenosť robotou, do ktorej sa z existenčných dôvodov musí chodiť), riešia u populárneho speváka. Portrét je neveľmi veselý, no o to úprimnejší, snáď aj pravdivejší. (04.11.2017)

Pohled do skoukromí známého Slovenského zpěváka si nebere žádné servítky a ukazuje Richarda Müllera v nezáviděníhodných situacích ze kterých je patrné, že v době natáčení dokumentu na tom umělec nebyl vůbec dobře a po většinu času vypadá jako zdravotně chátrající lidská troska sotva schopná normálního života. Je to zajímavý, ale velice smutný pohled na hudební legendu, který ukazuje, jak nezřízený životní styl dokáže ovlivnit život v pokročilejším věku. Snímek zaujme, ale postupem času už nemá příliš co nového nabídnout a pouze se opakuje a ukazuje, že ve výsledku nemá nějaký jasnější záměr a nemá příliš co říci kromě zmíněného zprostředkování bídného zdravotního stavu zpěváka. (14.03.2018)

Byť takú dobu s kamerou pri Richardovi a dozvedieť sa z jeho vlastných úst iba to, "že si 100 000-ový Cayenne, ktorý sa mu páči môže kúpiť za 80 000, ale napriek tomu si ho nekúpi, lebo je dosť kazivé" - je trošku málo. To bola zároveň jediná scéna, pri ktorej som sa zasmial. Neosobné a trošku vykonštruované očami režiséra. Myslíte si, že Richard sa nevie obliecť, alebo vystúpiť z auta? Jeho psychická choroba mu to hravo umožňuje, akurát má pri sebe ľudí, ktorý sa mu neuveriteľne pchajú do zadku. Diagnóza vážna, ale človek nie. Mimochodom je pravda, že posledný naozaj dobrý album vydal v roku 2004, ale to neznamená, že tento dokument nemohol naplniť svoj potenciál. *** len kvôli výpovediam Ivy a Soni, z ktorých by sme sa chceli takisto dozvedieť čosi viac. Pochopiť totiž jeho súkromie znamená pochopiť naplno jeho tvorbu... (07.09.2017)

Tak z tohto materiálu sa dalo vyťažiť viac, respektíve o Mullerovi by sa dalo nakrútiť 10 dokumentov a každý by bol o jednej téme. Tu je to všetko dokopy a je to potom značne povrchné. Choroba je iba načrtnutá a radšej vysvetlená psychiatričkou, aby sme vedeli, čo to Richard má. Archívne zábery potešia, ale zároveň vzbudia chuť vidieť nejaký komplexnejší dokument o vzostupe v 80. rokoch. Podobne je to aj so ženami, tam by sa zase viac žiadalo okrem dlhodobejších vzťahov zaoberať aj búrlivým životom na turné, pričom Bittová iba na kameru spomenie, ako to asi vyzeralo. Mnohých ale možno tento prístup, od každého niečo, uspokojí viac a bude mať svoju pravdu. Pre mňa Muller ostáva stále Nespoznaný. (08.09.2017)

Šíleně trpící absencí popisek zúčastněných účinkujících a blízkých známých, včetně letopočtů konkrétních flashbacků, tohohle, jinak výjimečného člověka! Jinak velmi zajímavá kamera a pohledy do zákulisí na rýšův troskoidní stav. Špatně nazvučené dialogy pak celou zajímavost pohřbily dokonale.... 70 % pro tohohle mého oblíbeného interpreta (05.09.2017)