Hrůza na jevišti

Škoda tej prestrelenej stopáže. Ak by mal Stage fright o dvadsať minút menej, bol by omnoho svižnejší a divák by nemal pocit, že niektoré pasáže sú tak trochu hluché. Potom by aj lepšie vynikla výborná ústredná myšlienka príbehu, v ktorom každý "hrá" niekoho iného, kým v skutočnosti je. Film je to stále inteligentný, občas vtipný, hlavná ženská postava veľmi príjemná a pointa vydarená, v tóne tej ústrednej myšlienky o ľudskom divadle plného pretvárky s názvom život. Bohužiaľ však nie je Stage fright strhujúci a mám pocit, že tento scenár tak do audiovizuálnej podoby pretransformovaný byť mohol. Po druhom pozretí zvyšujem hodnotenie na základe použitia jeho motívov. (15.11.2014)

Hrůza na jevišti sice nepatří k mým nejoblíbenějším Hitchcockovým filmům, ale rozhodně to není žádný nudný kus, který bych přešel jen tak bez zájmu. Víc než cokoliv detektivního, nebo napětí se týkajícího, mě na tomto filmu zaujaly drobné a přesto velmi zábavné černé vtípky. Jinak mi svým projevem neskutečně lezla na nervy Marlene Dietrich, kterou bych s chutí obsadil do role oběti vraždy, aby od ní byl pokoj. (11.08.2007)

,,VRAHOVIA SA VRACAJÚ NA MIESTO ČINU, NIE DO DIVADLA." __ Dej som si pôvodne predstavoval úplne inak, avšak zásluhou vybrúseného scenára som boj aj tak veľmi spokojný. Vo ,,Hrôze na javisku" sa stretávame s radom motívov, ktoré Hitchcock uplatnil vo svojich dielach už predtým a ešte dôraznejšie s nimi začal pracovať neskôr. Máme tu zámenu identít, ,,nepravého páchateľa" na úteku snažiaceho sa ,,očistiť svoje meno" a čo je absolútne skvelé - bez toho, aby som priveľmi prezradil - je tu uplatnená falošná retrospektíva, ktorá otočí záverečný zvrat hore nohami a dodá posledným piatim minútam neobyčajné napätie. Pripomienky k údajnému afektovanému herectvu Marlene Dietrich sa nemôžu brať natoľko vážne zvlášť, keď vezmeme do úvahy, že svoju kariéru začala ako veľká hviezda končiacej sa nemej éry a okrem toho tu ,,hrá herečku". Film občas pôsobí nadbytočne a možno miestami taký ozaj je, rovnako tiež fakt, že niečo obdobné sa v skutočnosti jednoducho nemôže stať, avšak tieto nedostatky sú však vykompenzované skvelým uštipačným humorom (napr. nutnosť dáždnikov počas záhradného predstavenia). Hitchcockov zásadný film. (932. hodnotenie, 81. komentár k filmu) (26.07.2020)

Hitchcock klasicky vsádza na zamotaný príbeh, postavy s dvojakou tvárou a nežnú romantickú líniu, ktorá dodáva pomerne chabej detektívke melancholický rozmer - scéne s klavírnou skladbou som takmer neodolala :-) Marlene Dietrich je pre mňa veľmi zvláštna herečka, no Jane Wyman sa strácala v tých protichodných úlohách, ktoré jej režisér naservíroval a do jej role by som rozhodne obsadila výraznejšiu Ingrid Bergman. V podstate temný, ale aj zábavný thriler na hitchcocovský spôsob, ktorý však neočarí a ani nesklame. (04.08.2010)

Tak neviem no... pre mňa určite jeden z tých slabších Hitchcockov, čo sa príbehu aj atmosféry týka. Atmosféru, ktorú snímok dokázal resp. nedokázal navodiť, vôbec považujem za najväčší kameň úrazu - mdlé, bez napätia, pocitovo sterilné a dokonca ľahko predvídateľné. Veľkou záchranou tu je najmä Marlene Dietrich, ktorá tu hrala ako z veľkej knihy. A ten jej hlas... tak to bolo niečo teda. Priemer. 60/100 (05.01.2019)