Mocná Afrodíté

Lenny a reči o adopcií, to sú dva protichodné póly, ktoré horko-ťažko prepojiť. Nositeľ takých ušľachtilých génov a adoptívne dieťa? Problém. Odoláva čo to dá, ale napokon podľahne manželkinej nátlakovej taktike. I keď "podľahol", venuje novému prírastku do rodiny kopu pozornosti. Nastáva pokles manželského entuziazmu. Nutkanie vyčmuchať biologickú matku však neopadáva a skrz na skrz sa otec neodbytne valí za jej odhalením. "Judy the mattress" aka "Mom" je moc, v oblasti lacného porno priemyslu a zjednodušeného myslenia sa nemá čoho obávať a už prvotné slovné výmeny s "cudzincom" veštia ničiaci uragán. Nebyť jej a naopak úvodného pretrvávajúceho flákania sa, tak to asi netradične zamrzí. Takto sa tetelím na stále hláškovo nahustenom, decentnom a dôraznejšom poukazovaní na pravosť partnerského súžitia a výchovnej nenahraditeľnosti. P.S. Kultúrna vložka = antický chór. :-) (28.02.2010)

Obvyklý Woody Allen, snad jen tentokrát trochu méně neurotický, výborná Helena Bonham Carter v roli protivné manželky a především půvabná Mira Sorvino v roli prostitutky, kterou se Woody snaží přivést na správnou cestu. Dohromady to dává přitažlivý milý film, ke kterému se můžu stále vracet. Originální využití antického chóru, který komunikuje s režisérem. Celkový dojem: 80 %. (24.04.2009)

Vcelku příjemný filmový závan 90. let, který v Allenově filmografii podle mě představuje takový lepší průměr. Natočil jistě lepší věci, ale i mnohem horší. Helena Bonham Carter mě zde moc nebavila, ale Mira Sorvino je skvělá, a celkově mi těch 98 minut rychle uteklo. Závěrečné setkání Lennyho s Lindou je prostoupeno značnou působností, a celkově mi ten nápad s dvojicí dětí, které neznají svého biologického rodiče, na tom filmu přijde jako to nejzajímavější. Naopak ten stupidní chór bych si z toho filmu ochotně odmyslel, podobně jako jeho samotný titul jakož i jakoukoli provázanost na antiku, přijde mi to prostě zbytečné a film by fungoval dokonale i bez toho. (22.07.2018)

Najskôr je to priemerná Woodyho konverzačka, ale to sa zmení príchodom Lindy na scénu. Tá je skvelá a svojou jednoduchosťou a zmyslom pre humor zatieni aj Woodyho. Ani grécki bohovia neodporúčajú vyhľadať biologickú matku svojho adoptívneho syna, zvlášť keď je krásna a má nevhodnú profesiu, ale kto by ich počúval. Tie postavy gréckej drámy mali niečo do seba, na divadlo vo fime som si rýchlo zvykol. Príjemný záver, našťastie nie klišoidný ani extra romantický, tak akurát. –––– Kdo z vás dvou je šéf? Ty nebo máma? – Já jsem šéf, máma jen rozhoduje. (10.01.2017)

Námetom a predmetom záujmu je to typický W. Allen - s ľahkosťou a humorom sebe vlastným tu rozoberá svoj pohľad na otázky ako sú napr. problémy v rodine, vzťahy, nevera, adopcia.... A hlavne sa tu venuje jednej pozitívnej myšlienke a síce, že pre nikoho nie je neskoro, aby začal nový život. Stačí podať pomocnú ruku. Na druhú stranu mi tu ale moc nesadli tie divadelné intermezzá a výstupy, myslím, že by sa to bez tých šašov v maskách kľudne obišlo, ušetrený čas by som radšej investoval do ďalšieho nápadu alebo niektoré myšlienky by som rozobral hlbšie. Lepší priemer. 65/100 (19.06.2017)