Hra na pláč

Po dlhsej dobe som si pustil znova tento môj oblubeny mix romantiky dramy a trochu aj thrilleru. V minulosti ma na nom stvala len jedna vec a to Stephen Rea, ktory mi ako hlavny hrdina nebol prilis sympaticky. Ale zrazu mi prestal vadit a behom filmu pôsobi strasne láskavo, ako ho opise aj jedna postava. Mne strasne pripominal môjho oblubenca Tima Rotha, tak mozno Stephenovi pridem na chut aj v inych filmoch. A ak nie, tak v tomto filme som si ho uz oblubil a nemam najmensi problem sa vcitit do dilemy, ktoru behom filmu bude musiet riesit. Film je hlavne zvlastnou romancou v ktorej viacere postavy maju svoje tajomstva, ktore ich vyznamne ovplyvnia. To neustale predavanie si ulohy trpitela mi pripominalo dalsi skvely film s podobnou tematikou a to Cronenbergov M. Butterfly. Tentokrat sa ale dockame adekvatneho happyendu. Alternativny zaver so svojou snahou o absolutny happyend vyznieva strasne trapne a nevierohodne. Je evidentne, ze ho natocili na natlak studia a herci tam prehravali tak nasilu az to pôsobilo, ze si zo svojich roli robia srandu. Od Neila Jordana som videl niekolko filmov a ziadny z nich ma vôbec nebavil. O to viac ma fascinuje ako mu tentoraz vsetko dokonale zaklaplo. Okrem perfektneho scenara sa vyznamenali hlavne herci. Môj oblubenec Forest Whitaker tu ma len par minut v uvode, aby sa predviedol, ale aj na tak malej ploche si dokaze ziskat divakove sympatie a nasledne vas bude este dlho mrziet ako dopadne. Stephen Rea napriek tomu, ze je na vine jeho smutneho osudu nevyvolava v divakovi nenavist, ale skôr lutost nad tym, do coho sa zaplietol. Film ale ziskava poriadne grady grady akonahle sa na scena objavi famozna postava Dil. Nominacia na Oscara pre tuto osobu bola zasluzena a ja som jej tajomstvo zhltol aj s navijakom, ked som film videl prvykrat. A jej vykon nie je o nic menej pôsobivy ani ked uz poznate tajomstva vsetkych postav. Pre mna to je o to viac fascinujuce. Chemia medzi Dil a Reaovym Fergusom je fenomenalna. Kazdy jeden ich vzajomny pohlad vyvolava iskrenie. Od chvile ked sa stretnu, tak sa rozputa môj oblubeny zaner osudovej romanci u ktorej cely cas viete, ze nebude mat stastny koniec a o to viac si vychutnavate ich spolocne chvile. Nastastie toto je jeden z tych pripadov, kedy sa urciteho happyendu dockaju a nepôsobi to nasilne ale prirodzene. Okrem ustrednej trojky stoji za zmienku este vtipny barman Jim Broadbent so skvelymi hlaskami. Hudba dokonale podfarbuje atmosferu a text piesni niekedy doplna samotny dej. Takze po rokoch som este spokojnejsi a davam plny pocet. Je mi luto len toho, ze sa Jaye Davidson vykaslal na herectvo. Aj v Stargate bol genialny. 10/10. (26.06.2018)

Podivný film a to hned z několika důvodů. První polovička(možná spíše třetina) se odvíjí v duchu filmů, v kterých IRA unese někoho a žádá za něj někoho. Vyvine se z toho přátelství dvou muž, z čehož jeden má brzy zemřít. Druhá část je o snaze věznitele odcestovat do Londýna a poznat tu ženu, o které tolik básnil muž, který strávil své poslední okamžiky s ním.Vše je tu jinak než vypadá a celé je to, na můj vkus, příliš naplánované a čitelné. Jak si tak všímám, mnoho lidí zde bylo překvapeno jedním zásadním zvratem, který mě však byl od první chvíle jasný(asi záleží na vnímavosti). Bez této "třešničky na dortu" není Hra na pláč ničím výjimečným. Neil Jordna je zvláštní režisér, od kterého divák někdy neví co čekat a to trochu sráží jeho nepopiratelnou kvalitu (v některých filmech to nelze popřít, viz. např. Interview s upírem). Hra na pláč není filmem pro každého, své diváky si rozhodně najde, ale 89% na čsfd neodpovídá skutečným kvalitám tohoto snímku. (04.12.2007)

Extrémně nevyrovnaný počin. Dva poměrně soběstačné celky - stockholmský syndrom v Irsku a lehce almodovarovská londýnská romance - by mě bavily odděleně, jejich spojení ale nedopadlo moc dobře. Filmu by určitě slušelo, kdyby byl roztříštěn na několik povídek, mnohem lépe bych se smiřoval s výkyvy nálady a rytmu jednotlivých fragmentů. Takhle tady máme trochu akce, trochu srandy, trochu romantiky, trochu psychologie, sem tam pindík, sem tam krev. To vše v nemastném-neslaném obalu Jordanovy podprůměrné režie. Meh. (05.08.2013)

" - She's not a tart. - No, of course not. She's a lady. - No, she's not that either." Tak som sa nejako dostal k rebríčku "Most shocking movie plot twists" a prítomnosť filmov ako Tí druhí a Šiesty zmysel značne posilnila moju dôveru. Ihneď som musel vidieť film, ktorý je na prvej priečke. Videl som. Napriek tomu, že v sebe obsahuje čo-to šokujúce, osobne by som tento film nehádzal do jedného vreca s vyššie zmienenými. Nie je totiž šokujúci rovnakým štýlom a jeho časť, ktorá "šokuje", nie je až takým plot twistom, ako by sa zdalo. A tak som sa dal opäť zlákať na niečo iné, ako som čakal a tak to aj dopadlo. Prvá časť jednoznačne lepšia - živo som si predstavoval, že ak toto nie je natočené podľa divadelnej hry, keďže tomu veľa nasvedčovalo, tak by sa takú hru určite oplatilo napísať. Vlastne som očakával, že celý film sa bude odohrávať v divadelnom duchu skúmajúc psychológiu a vzťah postáv "člen IRA - unesený" a že pri vyvrcholení príde sľubovaný plot twist, ktorý mi sánku šupne až na dno Mariánskej priekopy ako v prípade kolegov z rebríčka a ja budem... tak nejako... unesený. Vyvíjalo sa to síce nečakane, ale menej šokujúco ako by som čakal. V momente, keď ___________ som šokovaný naozaj zostal, ale skôr takým tým DAFUQ? štýlom než tým takým Noo fucking waaaaaaaaay!!! , ktorý mám radšej. No ale, išlo o iný film než bolo očakávané, to už vieme, ale čo je hlavné podotknúť je, že vôbec nebol zlý. Zaujímavý je v tomto prípade zvláštne slovo a zvláštny pomerne zaujímavé. V momentoch tesne pred záverečnou scénou mi ale bolo neopísateľne ťažko a čo je horšie, že vôbec neviem prečo. Stephen Rea vyzeral ako bratranec Christopha Waltza a ak by to tak bolo, dalo by sa povedať, že herectvo majú v rodine. Fakt skvelý výkon. Dobrý bol aj Forest Whitaker, ktorého mi bolo rovnako ľúto ako v Panic Room . Ten si toho na plátne vytrpí, snáď je aspoň v normálne šťastný. Či to chcem vidieť znova, to neviem, najskôr áno. Čo viem naisto je, že takýto a ani zďaleka podobný film som ešte nikdy nevidel. A to je fakt hodný pozornosti. 85% Najlepší moment: Prerozprávanie bájky Fergusom. (23.08.2014)

Jeden z mála filmů, kterej mě dokázal docela slušně šokovat. Sice to neni žádnej drsnej thriller, jak sem si původně myslel, ale za to to má dobře zrežírovanej zajímavej příběh, kterej je ještě okořeněnej několika napínavejma scénama se skvělou hudbou. Jediná škoda filmu je, že Forest Whitaker nedostal větši prostor, protože jinak fakt exceloval. (02.04.2007)