The True Cost

Položme si ruku na srdce. V zájmu kolektivní pohodlnosti jsme si všichni – ať už vědomě či nevědomě – vytvořili společný svět, kterému vládnou peníze a jakákoliv průmyslová výroba bude mít vždy negativní dopad na naše životy a přírodu. Hlavně, že máme to levné oblečení, auta a elektroniku, které můžeme každou chvíli nahradit za nové. Však on to za nás vždycky někdo vyrobí. Nikdo z nás by nechtěl být otrokem, přesto moderní otroctví svým chováním podporujeme. Ke zhlédnutí na YouTube. (26.10.2021)

Myšlenka celého dokumentu ve smyslu “Člověče, než si příště koupíš nové triko, přemýšlej, kdo a co za tím stojí a jestli jej vůbec potřebuješ” je už od začátku poměrně jasně vyjádřena, ale celkové pojmutí se mi až tak nezamlouvá. Neustálé rozhovory s bangladéšskými pracovnicemi za minimální mzdu se po chvíli ohrajou a popravdě jsem čekal zajímavější fakta, informace a atraktivnější formu podání. Takhle je to zajímavá myšlenka, o které všichni podvědomě tak nějak víme, ale tím to končí. (15.12.2021)

Od tragédie na "Rana Plaza", kde pri páde fabriky na oblečenie zahynulo viac ako 1 000 ľudí (!!!), až po chamtivé správanie svetových značiek, ktoré nastolili trend: "za málo peňazí, veľa muziky". Každý pol hodinu spácha jeden z farmárov pestujúci bavlnu samovraždu. Nemyslím si však, že by boli na vine vyslovene svetové značky. Ľudia si môžu sami zato, že sú konzumnými ovcami, ktoré kúpia všetko čo sa trbliece. Kurva nie sme predsa straky, máme rozum, mali by sme vedieť čo nám treba a čo nie. Za väčšinu zlej situácie v krajinách tretieho sveta môžu samotné vlády štátov. Alebo snáď mám veriť tomu, že to nefunguje ako vo väčšine zemí v EÚ, kde pohlavári rozhodujú o tom, ktorá značka za akých podmienok v onom štáte môže začať vyrábať svoj produkt? Priznám sa, ja osobne nakupujem rád, avšak iba to čo potrebujem. Som zaťažený na značkové oblečenie (najmä obuv), nechodím do Beckhamovho "H&M-ka", ktoré je v tomto dokumente najviac na pretrase. Márnotratnosť je "poväčšine" výsada žien či teenagerov, pritom sa to netýka iba samotných handier. No povedzte mi, načo je treba 13 ročnej dievčine iPhone 6?? Toto všetko z nás robia naše vnútorné hodnoty, ktoré vyznávame, no najmä obyčajná závisť. On má BMW, je škaredý jak noc, no pritom má krásnu dlhonohú blondsku (aj keď tupú jak bagandža, ktorá žije pre moment, pričom jej absolútne nevadí, že sa každé ráno budí vedľa upachteného mastniaka, ktorý smrdí na sto honov, hlavne že ráno nemusí za pult do kadejakej fabriky), tak je dosť pravdepodobné, že keď si kúpim "Audi A8", aj ja budem mať takú nevestu. Táto téma je na dlhšie, mohol by som sa tu rozpísať na 300 strán, no každopádne, to my so svojím myslením robíme formu biznisu. No ale dosť bolo mudrovania, aj tak to nikto nečíta. Idem si ja radšej kúpiť ďalšie tenisky. (31.03.2016)

Tak, čo si dnes dám na seba? Za touto jednoduchou otázkou však stojí omnoho viac, ako by sme si mohli na prvý pohľad myslieť. Film poukazuje opäť raz na to, ako je všetko so všetkým prepojené a úzko súvisí. Kupovanie si lacných vecí, teda odevný priemysel spôsobuje druhé najväčšie znečisťovanie planéty a popri klamlivej vidine šťastia a bohatstva kupujúcich vedie k chudobe a bezpráviu ľudí tretieho sveta. Aká je teda naozajstná cena oblečenia? Okrem autentických scén krutých podmienok, sa nám naskytá priestor na zamyslenie aj prostredníctvom múdrych výrokov. Tak napríklad “Míňame peniaze ktoré nemáme, aby sme kúpili veci ktoré nepotrebujeme a dali ich ľuďom, ktorých neznášame.“ alebo “Keď budeme menej materialistický, ekonomika skolabuje.“ (06.11.2016)

Ďalší z rady dokumentov o tom, ako konzumný kapitalizmus v nejakom priemyselnom odvetví bezohľadne devastuje všetko, čoho sa dotkne, od prírodných, cez ľudské zdroje. Je to síce rovnaká pesnička s rovnakým posolstvom a vyznením, videným niekoľkokrát už v X iných dokumentoch, no to nijak neznižuje kvality a výpovednú hodnotu The True Cost. (26.10.2015)