13 hodin: Tajní vojáci z Benghází

Michael Bay rozhodne nepatrí medzi mojich obľúbených režisérov. Skôr je mnou tolerovaný, o čom svedčia hodnotenia jeho filmov. Ale neplánovane pozretých 13 hodín ma zaujalo. Prvoplánovo som si pri bojových scénach, ktoré boli nakrútené tak realisticky, že bol divák vťahovaný do prestreliek, pripomenul zostreleného čierneho jastraba. Nezvyknem oceňovať pyrotechnické efekty a filmové triky, pokiaľ sú samoúčelné a nahrádzajú kvalitný scenár a dobré herecké výkony. Ale to nebol prípad tohto filmu. Druhoplánovo som ocenil zobrazenie ľudských slabostí, kompetenčných a byrokratických prekážok, alibizmu, ktoré stúpali alebo klesali podľa zastávaných funkcií. A tiež to, ako sa v mysliach vyššie postavených činiteľov stávajú tí poslední, ktorí to všetko znášajú, iba číslami zo štatistiky. K očakávaným, a v prípade Baya asi aj neodstrániteľným nedostatkom filmu, patrí jeho brnkanie na strunu amerického patriotizmu. V každom prípade však považujem 13 hodín za mimoriadny a pre Michaela Baya výnimočný film. (09.11.2016)

Solídna fuška s remeselne nakrútenými drsnými akčnými scénami. Budovanie ticha pred búrkou vonkoncom nie je zlé, len v praxi to vyzerá tak, že film má pomaly dve a pol hodiny, z toho prvú hodinu a štvrť sa temer žiadna akcia nekoná a potom pre zmenu nemá doslova konca-kraja a končí sa až záverečnými titulkami. Dovtedy režisér okrem atmosféry buduje postavy a vzťahy medzi nimi, ale napriek typovo presnému kastingu postavy nezaujmú, sú bežne nahodené, ich rodinné telefonáty nudné a banálne. Potom našťastie na mesto padne tma, začnú pišťať pneumatiky, autá horieť a komando vojakov a kancelárskych krýs zostane zabarikádované (či skôr uväznené) v rozľahlom komplexe. Vojaci sú síce vnútri a majú výcvik a zbrane, ale „oni“ sú vonku, chcú ich vidieť stoj čo stoj mŕtvych a je ich strašne veľa. Potiaľto OK. Biednejšie je to so strihom (ku koncu je hlboká noc, potom sa obzor začne trhať prvými slnečnými lúčmi, potom je ZASA noc, následne skoro denné svetlo a potom znova tma) a logikou ako na strane ozbrojencov (rafinovane si so sebou privezú autobus plný zbraní a munície a ešte rafinovanejšie ho nechajú na dostrel vojakov, aby ho tí mohli odpáliť), tak Američanov (hoci tušia, že osobné auto, ktoré na chvíľku zastavilo pred ich bránou, má za úlohu zistiť súradnice, na ktoré následne budú vypálené rakety, Američania nič neurobia s tým, aby „nešli do väzenia“, pritom predtým postrieľali asi 180 tisíc mužov a zaujalo ma tiež to, ako neustále nechávajú priblížiť sa ďalších a ďalších nepriateľov tesne k múrom základne, hoci s pár granátometmi alebo aspoň odstreľovačkami by ich zneškodnili do 300-metrovej vzdialenosti a do rána mohli hrať karty a piť kávu). Mimo koncového telefonovania vás tento film bohvieako emočne nezasiahne, vlastne takmer vôbec. (07.01.2017)

Stopáž zabíja dynamiku, vizuál atmosféru. Proste drsná špinavá vojnová dráma nemôže vyzerať, ako farbičková oslava nového roka, kde sa púštajú prskavky z miletičky. Fakt som čakal odkial vyskočí Optimus Prime a rozseká arabášov mečom. Méty Ryana, či Black Hawka v nedohlaďne. Ale porovnávať sa z najlepšími ale nie je hanba, rovnako ako táto Bayovina. Rusofili budu posratí z amerických vlajok, ženy roztopené z fúzatých crossfiterov a nás ostatných poteší R-kový bodycount. Nakoniec fajn. 70% (01.06.2016)

Z ústřední jednotky jsem dokázala bez váhání identifikovat akorát "Toho, co tam na začátku přijel" a Tonta, pak už jen vím, že tam byl "Ten s tím tlustým miminem" a "Zbytek". Kdyby tam po výbuchu nepoletovala ta fotka, ani bych nevěděla, kdo z nich to vlastně zemřel... Do dané problematiky nevidím, zbraně taktéž nejsou moje parketa (věřím, že tuhle stránku filmu si můj kamarád užíval mnohem více než já), je ale pravda, že oproti jiným filmům bylo zobrazení zásahů až překvapivě reálné. Žádné bezhlavé pálení do všeho, co se hýbe, naopak, místy možná až solidní riskování, ale tak chápu, že Damoklův meč ve formě vojenského soudu je nepříjemný. Chvílemi mi nový Bay připomínal "Černého jestřába", kterého až na scénu se stahující se tepnou nijak zvlášť nemusím, ale nepřetransformovalo se tam jediné auto, takže pořád dobrý.;-) (03.02.2016)

Práve chvíľu po začiatku filmu naše prvotné očakávania tak nejako vymiznú. Zisťujeme, že príbeh ďaleko viac stavia na samotnom deji, na vývoji postáv a predovšetkým na čo najpresnejšie stvárnené skutočnej reality a nie na Bayovej najsilnejšej stránke, totiž samotnej akcií. Bay nám ukazuje až naturalistickú situáciu a napätie, čo nielen v Benghází, ale aj v celej Líbyi panovalo. Snaží sa o čo najdôveryhodnejšie predstavenie tunajšej spoločnosti, až si človek uvedomí, ako príšerná táto realita v skutočnosti je. Za veľký kaz na vojnový film, by sme mohli označiť snáď aj zmätok počas prvého útoku na americkú ambasádu, kedy sa divák začne tak trochu strácať, kto na koho útočí a kam do pekla náhle zmizli všetci útočníci? Zábava teda podpriemerná a zážitok z akčných scén veľmi rýchlo zapadne medzi ostatné nezapametovateľné vojnové akčné filmy z modernej histórie. Škoda. (08.09.2019)