Obsahy(1)
Setkání dvou skvělých českých filmařů – Roberta Sedláčka a Bohdana Slámy. Oba bilancují svůj přístup k rodině a svým způsobem i ke svým filmům. Dva zdánlivě odlišné přístupy k vlastním soukromým světům jako leitmotiv dokumentární úvahy o těch nejintimnějších vazbách, která mezi sebou máme. (Česká televize)
Recenze (1)
Režisér nechce rodinu, pretože sa cíti byť akoukoľvek partnerkou a deckom obmedzovaný v slobode. Druhý režisér pochádza z veľkej rodiny a sám takú na dedinskom statku opatruje. Okolo týchto téz - sloboda vs. prijatie dielu zodpovednosti za rodinu - si režiséri vymenia navzájom kopec kecov. Medzi nimi pár trefných postrehov. Žiaľ nie natoľko, aby ostali dlhšie uložené v pamäti. Aby osobný pokec neunudil, je preložený zábermi z posledných filmov oboch režisérov. Aby divák vedel, čo má pozerať, ak ho téma zaujala. Ďalšie vstupy do rozhovoru tvoria výpovede unavených, životom zničených žien s deťmi bez partnerov a jednoho slniečkového páriku s deťmi. Rezultát: Názov znie, že rodina bola základ štátu. Dnes teda podľa režiséra Sedláčka je to minulosť, základ štátu tvoria ženy samoživiteľky, unavené a s kruhmi pod očami, a muži túžiaci po slobode. Klasická rodina je na ústupe alebo zmizla. Otázne preto ostáva, či je to tak dobre. Odhadnúť sa to snáď dá z úrovne vzdelania školopovinných detí, ich samostatnosti, fyzickej zdatnosti a celkového chápania súvislostí v porovnaní s generáciami, ktoré vyrastali v tradičných rodinách. Je spoločnosť rozvinutejšia, sú jej potomkovia pod vplyvom ústupu klasickej heterosexuálnej rodiny vzdelanejší, samostatnejší, fyzicky zdatnejší a intelektuálne podkutejší? Sú emočne vyrovnanejší a empatickejší? Alebo je to len rastúca znôška narcistických ADHD nepozorných indivíduí, sužovaných kadejakými civilizačnými chorobami, túžbou po peniazoch a inými sebeckými potrebami, ktorí rodičov potom, ako ich prestanú finančne dotovať, šupnú do najbližšieho ústavu? ()