Boží mlýny

Dokument doprovázený úchvatnými záběry Šumavy , smutnými osudy vysídlení a drsné vzpomínky pohraničníků. Je dobře , že zde vznikla divočina bez německé kultury, která dělala hrozné věci. Dokument plný pachuti fašismu a komunismu. (11.06.2019)

Vždy keď sa objaví nový dokument mám určité obavy z jeho podania. A zvlášť keď sa jedná o tak citlivú otázku, ako je otázka odsunu Čechov z pohraničia, respektíve Nemcov z Čiech a Slovenska. Zachytil som v dokumente myšlienku, že Nemci si celú vojnu o svoj odsun koledovali. Len pár nezabudnuteľných dôvodov Lidice, Ležáky, Chatyň, Cimenná, Kalište, Kľak, Ploština, Javoričko, Prlov a mnoho ďalších. Dokument je vedený veľmi jednostranne a vôbec nie je snaha o korektnosť a vyrovnanosť v argumentácii. Vedené skoky od likvidácii šumavských dedin a lazov, cez vysídlenie Nemcov až na vraždenie nevinných kopčekárov mi dali dosť zabrať. A k poslednej epizóde od ktorej sa odvodil aj názov dokumentu, pri troche snahy sa dalo zabezpečiť niekoľko archívnych materiálov, keď už o ničom tak o úmri 7 vojakov z jednej jednotky v dobe základnej služby. Na Šumave bol v roku 1952 zriadený vojenský výcvikový priestor Dobrá voda, ktorý kopíroval hranicu z Bavorskom. Zabral osadu Breznice, Prašily, Starý Brunst, Nový Brunst, Zhůří, Höhal, Paseka, Hůrka, Skelná, Stodůlky. A čiastočne aj VVP Boletice (17.5.1946). Dokument dal široký priestor nemeckým vysídlencom, ale iba jeden komentár bol zameraný na vysídlovanie Čechov z hraničnej oblasti z roku 1938, respektíve začiatok roka 1939. Kedy utekali len s maličkým batôžkom aj s rodinami do neznáma. Vysídlenie Nemcov z hraničného priestoru nebol návrh Beneša, ale Churchillov v júli 1945 na Postupimskej konferencii, ktorého na nej vystriedal Clement Attlee a britská vláda tento bod o odsune Nemcov z Československa a Poľska presadila a presvedčila vládu ZSSR a USA (podrobnejšie v komentári k filmu 1945-Krvavý mier). Celkový počet úmrtí na šumavsku zo strany utečencov bolo 257 ľudí. Najviac bolo v rokoch 1961 až 1965 168, kde prim mali úmrtia zapríčinené elektrickým prúdom až 85, tieto steny boli v roku 1969 zakázané a zrušené. Od roku 1966 do 1989 bolo usmrtených na železnej opone Šumava 31 ľudí (13 zastrelením, 1 zabila elektrika, 5 samovrážd, 3 utopením, 4 autohaváriou, 4 úmrtia po zostrelení lietadiel, 1 zomrel na zranenia psami). Na druhej strane zomrelo 648 pohraničníkov (príčiny samovraždy, zastrelenie spolubojovníkom, nešťastia na mínových poliach, autonehody, podľahli zraneniam po streľbe utečencov atd.). Česká vláda uvažuje o odškodnení prebehlíkov, a čo mŕtvi pohraničníci, títo vojaci tam neboli dobrovoľne a plnili rozkazy a zákony platné v štáte v ktorom sa narodili a žili. Je potrebné zhodnotiť opodstatnenie železnej opony a fenomén nelegálneho prechodu štátnych hraníc. (21.08.2017)

Nadčasové dokumenty mám od Císařovského raději... Svou hodnotu má... Úžasné modely obcí... Znesvěcení a vraždy nekomentuji... (28.07.2017)

Animace pěkná. Hrané scénky nic moc. Zvuk ala dvd movie. Hudba? Holka modrooká! 😣 Obsah? Chudáci němci kontra ideologie. Ještěže už jsou pryč. S Pánem Bohem.. (18.01.2016)

Tak trochu nevím, co si o tom mám myslet. Nejdříve to vypadá jako dokument o zmizelých šumavských vesnicích a osadách, které soudruzi v 50. letech nechali zlikvidovat. Do toho je pár hraných rekonstrukcí, což by také ještě bylo k věci (jakkoliv to vypadá filmařsky dost nezvládnutě, asi na úrovni začátečnického amatérského videa). 3D modely vypadají mnohem zvládnutěji. Ale co s tím má společného píseň Holka modrooká, která se filmem táhne jako ústřední leitmotiv, to fakt netuším. Naštěstí to ale trvalo jen hodinu. (17.01.2016)