Cognome e nome: Lacombe Lucien
Lacombe Lucien
Režie:
Louis MalleKamera:
Tonino Delli ColliHrají:
Pierre Blaise, Aurore Clément, Ave Ninchi, Roger Riffard, Jacques Rispal, Pierre Decazes, Jacqueline Staup, Stéphane Bouy, Jean Rougerie, Gilberte Rivet (více)Obsahy(2)
Leto 1944, južné Francúzsko. Osemnásťročný Lucien Lacombe sa z nerozvážnosti rozhodne spolupracovať s nemeckými okupačnými orgánmi. Čoskoro sa však jeho situácia skomplikuje, keď stretne France, židovské dievča, do ktorého sa zamiluje...Film, ktorý sa snaží demýtizovať tradičný pohľad na francúzske dejiny počas 2. svetovej vojny, bol v roku 1975 nominovaný na Oscara a získal viacero ďalších ocenení. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (20)
Louis Malle nie je Melville ze jo, Malle sa len hra na niekoho kym nie je. Nudu som pretacal, o WWII som uz videl 100 -ky ak nie 1000ce filmov. Ovsem, len z tej spravnej - spojeneckej strany, len to ma zaujima, co pisu vitazi. WWII bola dobra vojna, vojna na znicenie /nacistickeho/zla. To co picou porazeni nackove a konspiratori, na to nasrat : 55 % ()
Nadutý sociopat Lucien měl dostat pořádně nafackováno, aby ho přešly blbé nápady. Ale nebyl sám, protože v celém tomhle filmu nebyla jedna jediná kladná postava. Marně však vzpomínám, zda jsem se v nějakém jiném snímku setkala s tolika a tak zdařile propracovanými vedlejšími postavami. Malle bohužel nebyl Melville a tak mu dlouhá stopáž příliš nesvědčila, film byl místy zbytečně táhlý, až nudný. ()
Lacombe Lucien má aj napriek absencii vojnových a masových scén celkom solídne tempo, čo pripisujem pravidelnému striedaniu sekvencií typu Lucien u France, Lucien u kolaborantov, streľba u kolaborantov, párty, Lucienova mama u France a tak ďalej. Všetky sú zaujímavé a tým pádom je zaujímavý aj film a má svoj rytmus. Ku koncu už predsa len je jeho dĺžka trochu diskutabilná a takmer idylická záverečná pasáž môže u mnohých vyvolať vzhľadom na slovný dovetok kontroverzné reakcie. Ja som ju prijal ako Malleho zámer zobraziť posledné chvíle kontroverzného šťastia nešťastného chlapca, ktorý sa stal ako ešte tvárne dieťa obeťou mašinérie, ktorá takýmto spôsobom zničila životy miliónov na oboch stranách. Možno mal už v sebe vrodené niečo nehumánne, lenže v merítku vecí, ktoré ho zomleli, je to asi nepodstatné a podobne by dopadli aj ľudia, ktorí žiadneho vtáka nikdy nezabili. Lucien toho vo filme príliš nenarozpráva, stačí nám ale mnohokrát iba jeho výraz a Malleho pevné režisérske vedenie. ()
Príbeh chlapca, ktorý sa neuveriteľným spôsobom z upratovača starobinca a šklbača sliepok prerodil na fašistického policajta. Možno za to mohla jeho záľuba v strieľaní zajacov alebo bleskovom zabití sliepky holými rukami, čo bola dosť prekvapujúca surová scéna. Tvorcovia si nielen pre túto scénu do titulkov nemohli dať oznam, že vo filme nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu. Jeho druhý prerod na konci už bol vernejší a zobrazený s citom, možno tomu prispela jeho priateľka a jej spôsob vykreslenia vo filme. ()
Malle je v tom nejlepším co uměl dávno za novou vlnou, ale narozdíl od Truffauta nebyl po šedesátkách už jen lehkonohý anebo průměrný. Tahle studie zla při setkání s dobrem víckrát křísne do dřeně. Na to, že to je jen retro, a že je tu občas něco fousatého (mariánský průvod), je znát, že pán měl étos, a to ten, který nesetrvává u musíme si pomáhat. Přijde mi, že Manželství Marie Braunové by bez Lacombeho nebylo – zvláštní inspirace. Geniální moment cca 35. minuta: „pán je bohatý a lakomý Žid“ – a bez varování zazní odvedle klavírní fanfára (je to taky Beethoven?). Skvělí herci, uf. Lehounce bezradný závěr - kam s tím vším taky... ()
Reklama