Pokání

Každému co jeho jest. Když se na tento snímek před necelým čtvrtstoletím stály před kiny fronty, jednalo se nesporně o konjukturální záležitost. Vysvětlení spočívá v příchuti zakázaného ovoce, kterou "Pokání" v časech skomírající totality mělo a částečně i v intelektuálním pokrytectví části diváctva, pro kterou se shlédnutí Abuladzeho filmu stalo snobskou povinností. Někdo se proto dnes na "Pokání" dívá skrz prsty a odbývá ho jako rádobyuměleckou, málo údernou a dnes už vyčpělou záležitost. To je věc názoru. Mně symbolika snímku plně vyhovuje, stejně jako jeho "klubová intelektuálnost", která dle mého nic neubírá na sdělnosti a nadčasovosti jeho poselství. (11.07.2007)

Absurdná dráma.. Vynikajúci žáner, má niečo do seba.. Film má veľmi hlbokú myšlienku, je veľmi sofistikovane poskladnaný, niektoré obrazy (podobenstvá) sú úchvatné. Niektoré hlášky z filmu som si priam zamiloval. Výpovednú hodnotu má tneto film na 5hviezičiek.. asi ešte dlho budem váhať či 4 alebo 5. Jediné čo by som tomuto filmu vyčítal bola zdĺhavosť. Niektré scény mi pripadali až prehnane dlhé a nezáživné.. Spoileroidné hlášky: 1.- Konfucius praví: "Je těžké chytit kočku v temné místnosti, zejména když tam není." Náš úkol je nepochybně těžký, pro nás však není nic nemožného. Budeme -li opravdu chtít, ... chytíme kočku v temné místnosti, a to i tehdy, když tam nebude.- 2. - Promiňte, dostanu se touhle ulicí k chrámu Bohorodičky? - - Ne, tohle je Varlamova ulice, ta k chrámu nevede. - - Tak není k ničemu. K čemu je taková cesta,která nikam nevede? (18.01.2007)

Dost nevyvážené, to především. Ale od scény s kládami všechno předchozí začlo mít své místo... Rozhodně má kvality, které sice nejsou pro filmové médium běžné, o to víc si jich vážím. Alternativně k nesmyslům, které tu na čsfd przní uživatel Radek99 v "jeho podobných filmech" uvádím československou variaci na Pokání, a to geniální počin Zvláštní bytosti (1990) od Fera Feniče. Opravdu zvláštní, jak všichni mektají o tom, že se česká kinematografie konečně po dvaceti letech uondala k vyrovnávání s minulostí po 20 letech (s vlnou filmů jako Kawasakiho růže, Pouta, ...a bude hůř); podle mě zatím bezkonkurenčně nejlépe se s tím vyrovnaly Zvláštní bytosti. (16.06.2010)

V meste zomrie starosta, no ktosi mu po smrti nedopraje pokoj a noc čo noc ho zarputilo vykopáva z hrobu. V priebehu súdneho procesu riešiaceho toto narušenie poriadku sa postupne odkrýva skutočný charakter mŕtveho: Varlama Aravidzeho - lokálneho despotu, ktorý mal schopnosť robiť z priateľov nepriateľov a naopak. Metaforami naplnená obžaloba boľševizmu je založená na príbehu, ktorý preskakuje v čase a predsa drží pokope silou zdrcujúcej výpovede. Absurdita jednotlivých výjavov je založená na zmiešavaní prvkov z rôznych historických období (policajti v stredovekom brnení vs. autá), na horúčkovitých snoch jednotlivých aktérov predznamenávajúcich neradostné osudy obetí mocenskej svojvôle a taktiež na spôsobe vedenia súdu samotného: obžalovaný je ten, kto na zločiny upozorňuje a nie ten, čo ich spáchal, pričom zámienkou na vedenie procesu je ohrozenie mravnosti. Tengiz Abuladze spomína, že pri nakrúcaní filmu sa inšpiroval dielom Luisa Buňuela. Obrazová sýtosť sledu absurdít, náhle striedanie snov a reality, fantastické motívy (skoro ma odrovnal diabol spovedajúci syna obete a pojedajúci pri tom surovú rybu) tomu do určitej miery nasvedčujú. Spôsob a téma však zaťažujú film tak silnou dávkou smutnej dumy, pri uvedomení si škôd, aké na každom smrteľníkovi v našom pásme komunizmus napáchal, ktorá nedovoľuje odľahčujúco sa pousmiať na inak zábavných momentoch. (27.09.2006)

Bohužiaľ som začal až treťou časťou trilógie, ale asi to previazanie bude veľmi voľné, myšlienkové a je cítiť, že Pokánie je samostatný filmový monolit. 145 minút je možno trochu príliš, niečo by sa dalo povedať väčšou skratkou, ale film dokáže od začiatku pohltiť, zaujať metaforami, surrealistickými scénami a nechronologickým rozprávaním. Rád si ho niekedy v blízkej budúcnosti pozriem ešte raz, nie je totiž možné všetky jeho múdrosti, či už vyslovené, alebo vypovedané obrazom, zachytiť na prvý krát. Najlepšie opäť na veľkom plátne. (13.02.2017)