Absolvent

Je ťažké písať komentár k niečomu, čomu vlastne nemáte čo vytknúť . Absolvent je dokonalým filmom po temer každej stránke. Každá zložka Nicholsovho filmu pôsobí presvedčivo, žiadna príliš nevyčnieva (OK tak Simon & Garfunkel áno ;-) ), čo robí Absolventa vyrovnaným a vyváženým dielom. Kultom a generačným filmom ho však spravil jeho nadčasový obsah. Každý z nás si pamätá dobu, keď bol po škole hodený do života a učil sa v ňom narýchlo plávať. Nie každý však bol úspešným absolventom ako Dustin a nie každý to „plávať“ zobral tak doslova ako Nichols, keď Dustina nechal v neopréne cupkať do rodičovského bazénu. Hoffmanova premena z panica na rádoby skúseného macha prostredníctvom pani Robinsonovej je zaujímavá najmä kontinuitou mizanscény jednotlivých scén so staršou milenkou a jeho stolujúcich nič netušiacich rodičov oddelených len otvorenými dvermi. Takto sú výborne zobrazené Benove „hriechy“ a jeho vnútorné stavy s nimi spojené v jednom zábere. Podobne to funguje so strihom naskakovaním na nafukovačku a Mrs. Robinson. Ozdobou tohto filmu je ale najmä herecké trio Hoffman – Bancroft – Ross. Neopakujúc apológie na Dustina, vypichnem skôr obe dámy a niečo čím ma ich herectvo fascinovalo – podobnosť prejavu postáv. Skrátka mať Mrs. Robinson o dvadsať rokov menej a o pár stratených ideálov viac, je to celá Ms. Robinson. Možno preto bola postava Anne Bancroft tak zúrivá, že Ben dvorí jej mladšej verzii. Čo jej vzhľadom k výbornej scéne rozhovoru o umení ani nemôžme zazlievať. Čo sa týka toľko diskutovanej druhej polovice filmu, tá mi sadla; rovnako nechápem niektorých užívateľov, vidiac v závere filmu happyend a klišé. Tak po prvé ak niekto v americkom filme zobrazujúcom americkú rodinku na svadbe ovalí niekoho vytrhnutým krížom, nevesta povie matke, že jej nevadí že už „je neskoro“ a nakoniec sú všetci zavretí oným krížom v kostole, je to vzhľadom ku katolíckej korektnosti kinematografie Hollywoodu všetko iné než klišé. A po druhé, ak považujete záber na dvoch ľudí, ktorí utekajú od rodiny, a sediac v autobuse plnom cudzincov neprehovoria medzi sebou ani slovo, za happyend, preložte si slová „Sound of Silence“ a možno začnete podobne ako ja uvažovať skôr nad tým, či onen „happyend“ nie je len ďalšou Benovou slamkou na hladine pri jeho (ne)plaveckej ceste životom. 10/10 (14.08.2007)

Inu, tedy bez obalu - Mike Nichols je umělec kubricovského formátu. Absolvent to není jen brilantní duo Hoffman - Bancroft, silně návykové popěvky Simona a Garfunkela a ani nestojí pouze na literární předloze. Ale byl to právě Nichols, který Absolventu vtisknul onen punc vyjímečnosti, kdy sebemenší detail není radno podceňovat. Nichols se z režisérskou bravurou zavrtal přímo do hlavy dospívajícího Bena a bez zbytečných keců podvrtal základy americké morálky. Drze, otevřeně a s filmařským citem, který jsem naposledy zažil snad jen u Malicka či Kubricka. Dokonalá symfonie filmu. (15.06.2010)

Filmu se prakticky nedá nic vytknout. Už jen kvůli ryzí filmařině Mika Nicholse, skvělému scénáři, famózní kameře, geniálnímu herectví Dustina Hoffmana a ostatních, okouzlujícím finišem a okořeněné úžasně podmanivou hudbou... Už dlouho mě nějaký film nerozložil jako tenhle,film o obyčejném klukovi ze snobské rodiny a o vzpouře mládí ale snímek v sobě skrývá i více, než je na první pohled zdát... (19.12.2009)

Nichols asi po dlhej dobe prevŕta topku mojich režisérov. Piate plné hodnotenie nasvedčuje skvelému talentu a v 'The Graduate' ho rozdal požehnane. Úžasný snímok, ktorý svojou je totálne bizarný a pritom svojou prirodzenosťou ťažko hľadá konkurenciu. Komédiu v ňom nehľadajte, možno len jemné odľahčenie od trpkej tragickej romantiky a zmäteného pohľadu na svet, očami duševne nedospelého dospelého. Navyše titulný song 'Sound of Silence' dáva filmu úplne iný rozmer, pretože scény bez hovoreného slova majú niekedy väčší zmysel a prinesú do deja viac príbehu než akýkoľvek dialóg. 95%. (09.01.2009)

Jeden z mála filmů, co nikdy nezestárne. Strašně se mi líbil výkon Dustina Hoffmana, především na začátku, kdy z něj vyzařovala nervozita a byl až roztomile nervózní a nepřirozenej při verbálních projevech. K tomu nadčasovej, podmanivej a citlivej soundtrack Simona a Garfunkela a nádhernej konec. 100% klasika (29.09.2019)