Tuvalu

Upřímně, byl jsem zklamán. Čekal jsem vizuálně úchvatnou, bizardní, surealistickou jízdu, plnou myšlenek k prozkoumání... A dostal jsem jen jakousi fraškovitou grotesku. Nějaké poselství či hloubka se kamsi vytratily. Jednoduché, nedotažené, avšak s líbivým vizuálem. Nic víc, nic méně. Pokud surrealismus, pak raději Paniku v městečku, která je navíc mnohem vtipnější. Pokud bizardnost, pak volím Faunův labyrint. (09.02.2010)

Nebudem predstierať, že už po pol storočí záujmu o filmy mám taký vycibrený vkus, že bez problémov pochopím a prijmem experimentálny debut nejakého, z anonymity von sa derúceho, režiséra. Nie, priznávam, nerozumel som, nechápem, nenašiel som tam nič, čo by ma zaujalo a za to, že som film dopozeral až do konca vďačím iba vynálezu rýchloposunu. (13.04.2014)

Majstrovský surrealistický experiment pre širšie publikum, zakuklený v príbehu mladíka, pracujúceho v starej, pomaly sa rozpadávajúcej budove krytého kúpaliska, ktorý sa zamiluje do dcéry námorného kapitána. V ceste ich láske a fungovaniu kúpaliska však stojí bohatý podnikateľ, ktorý chce vystavať nový komplex obytných domov, a je preto schopný všetkého... Tak ako je starý tento námet, archetypy postáv aj samotná budova, v ktorej sa väčšina deja odohráva, obstarožne pôsobí aj samotná forma filmu. Helmer sa hrá so svetlom a farbami, používa všetky efekty aby docielil dojem filmu omnoho staršieho, ako v skutočnosti je - používa časom zaviate farebné filtre, kameru, z ktorej by tvorcom dnešných blockbusterov prišlo zle, a necháva naplno vyznieť, ako vraví Lavant v inom filme, "krásu samotného gesta". "Dej" je vlastne reťazov tu viac, tu menej absurdných scén a udalostí, ktoré tragikomicky sprevádzajú pár až k vysnívanému koncu. Nechýba ani posolstvo, ktoré si musí každý nájsť sám. A aké je to moje? Človek sa niekedy k spôsobu života, ktorý vedie, upne tak, že bez neho už nevie ako ďalej, stráca nádej a pomaly odchádza do tmy a zabudnutia, ako tá predavačka lístkov. 100% (10.12.2013)

Rozmlátené prostredie čo technicky vzaté dokáže stále fungovať vďaka mechanickému srdcu celých kúpeľov vo svojich útrobách neudrží viac , než Antona a jeho starého, slepého otca žijúceho zo spomienok na niekedy preplnené kúpalisko. Priestor sa otriasa v základoch pred každou možnou inšpekčnou kontrolou. Práve tá prichádza a kúpeľom s katastrofálnou statikou poriadne kopne do stoličky. Tá zalomcuje pod Antonovým otcom a ten cíti, že sa blíži fatálna životná zmena. Anton má s otcom spoločnú úchylku vo vode až na to, že Antonova nutná spoločnosť jeho chorému otcovi mu nastavuje optiku pre túžby stať sa kapitánom a vyplávať na široké more. Táto vízia sa mu čiastočne splní. Do kúpeľov zavíta dcéra kapitána a Anton sa môže v objavovaní neznáma po prvý krát realizovať. Pri všetkom si ale musí dávať pozor, aby im kúpele nespadli na hlavu a pri najbližšej kontrole musia obstáť. (20.07.2014)

Iluze, sny, jednoduchost a naivita v souboji s rozpadající se realitou, kde žabky k bazénu neobstojí. Sobectví pro štěstí i v chamtivosti a soudržnost v chudobě. Ve vzpomínkách ztracený podzim ale i hebké a roztěkané jaro života. Tak trochu socialistická melancholie v kabátu od grotesky. Výjimečné. (29.05.2011)