Oko

Ak meriame žáner horor mierou pociťovaného strachu tak potom je toto ten najlepší horor aký som kedy videl. Ak ho mám porovnať so 6 zmyslom ,je lepší lebo sa nehrá na "prekvapivú" pointu a ak ho mám porovnávať s Kruhom tak miera strachu pri Kruhu nedosiahla ani polovicu toho, čo dosiahla pri Oku. Nelogičnosti ma pri tých zimomriavkach vôbec nenapadali a za všetko hovorí to, že sme jednu kamarátku museli po zhliadnutí odprevádzať do jej izby a zapínať jej svetlo .......... (09.08.2004)

THE EYE film, který tvoří velkou část atraktivitou dobrého zvuku, co bych u ostatních hororů neodpustil - tu mi to moc nevadilo. Thriller, který s divákem dokáže pořádně zamávat. Ale EYE není natolik silný, mrazivý, mysteriózní a poutavý jako ŠESTÝ SMYSL (který je i po opakovaném zhlédnutí stále úchvatný). Proto dám přednost M. Night Shyamalanovi, který je pro mě mystičtější a důmyslnější ve svém žánru než dvojice O. Chun a D. Pang. (08.08.2012)

Motivická zacyklenosť vychádzajúca zo siahodlhých mytologických koreňov. Jian gui nie je vlastne horor, to je len z polovice. Z tej druhej je tradicionalisticky konštruovanou komornou tragédiou dvoch žien, spojených náhodou naprieč časom a priestorom, ktoré čelia nezvratnosti osudu. Je psychologickou drámou o ťažkom návrate do normálneho života (z temnoty do svetla, ale ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma) i spoločenskou alegóriou reprezentujúcou pestrú paletu nepovšimnutých životov, ktoré skončia v zabudnutí a blúdia ako duchovia. Alebo vyčkávajú v aute netušiac, že prišiel ich koniec. Jian gui tiež, i keď nemá hlbšiu myšlienku, ktorá ide za hranicu toho, čo z filmu hneď pochopíme, pracuje vo viacerých plánoch. To môžeme postrehnúť napríklad aj v súvislosti s hrdinkiným liečiacim sa handicapom a s tým súvisiacimi desivými víziami - mimo paralely s vycibrenou audiovizuálnou stránkou, ktorá ponúka hneď niekoľko priam geniálnych scén (pasáž s horu na husle) je to práve zjavovanie duchov. Duchovia sa zjavujú len hrdinke, ak sa pozerá na miesto, kde práve sú. Zároveň ich však vidí len bezprostredne svojimi očami. Lenže vo filme sú dve scény, v ktorých sa duch nachádza kdesi v pozadí, napr. na konci chodby pred bytom, a hrdinka ho vôbec nevidí - my však na chvíľu áno. Dá sa to vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Buď vidíme odraz v zrkadle, a tak môže ducha v skutočnosti vidieť aj hrdinka bez toho, že sa k nemu otočí. To by sedelo aj v súvislosti s neúmerne predĺženou chodbou oproti realite. Alebo, naopak, hrdinka ducha nevidí a natíska sa otázka: implantovali bratia Pangovci ono "oko" aj nám? Tretia možnosť je, že sa prosto jedná o chybu, ktorú si nikto nevšimol - ale to je vysoko nepravdepodobné. Záverom jedna otázka na hodnotiacich - prečo všetci píšete, že je to horor thajský, prípadne japonský, keď je už od pohľadu jasné, že je čínsky, resp. hongkongský? No, neriešim, ale je to vcelku vtipné. Hlavne keď sa tak hlúpo pomýlia inak tak inteligentní užívatelia. Ale to už som mimo tému. 80% (23.10.2014)

Skvelý námet, sfilmovaný dvomi režisérmi... a výsledok je na jednu stranu pôsobivá dráma so silným, ale nedotiahnutým myšlienkovým potenciálom a na druhú stranu ostrý zimomriavkový thriller, v najvypätejších scénach zrovnateľný so Šiestym zmyslom. Zamerať sa viacej na životný príbeh ústrednej postavy ako na strašenie a mohla to byť rana do duše. I keď, ako jednohubková šoková terapia to taktiež funguje veľmi dobre. (27.01.2003)

Môj problém s filmami o 'inom bytí' pretrváva od zhliadnutia 'The 6th Sense'. A 'The Eye' malo tú smolu, že u mňa prišlo na rad až po tom. Navyše okrem hudby a miestami slušne mrazivej atmosféri som to až tak nežral. (Tento krát) škoda, že Pang a Pang Chun si to nestrihli rovno do Hollywoodu. Ale spracovanie je na úrovni. 65%. (19.12.2007)