Krtek

Krtek (El Topo) je zvíře, které kope tunely v podzemí. Nějak jsem to nechápal. Proč se například mrtvoly v kostele houpou? Proč nemá kovboj i dítě nohy od krve, když v ní neustále chodí? Proč je to dítě v poušti nahé? Celá tahle "umělecká" forma příběhu mě nezaujala, nebavila a nelíbila se mi. Uvažoval jsem u jedné hvězdě, ale to bych byl sám proti sobě. Třeba se ještě někdy pokusím o vzkříšení. (10.02.2015)

El topo vyžaduje obrovskú toleranciu a fantáziu, ide totiž o podivínsku uchylárnu koncipovanú násilým, mytológiou a náboženskými výlevmi. Mílovými krokmi prekračuje hranice normality, je ťažko jednoznačne čitateľný a osobne si trúfam porozumieť tak na 10% z celého obsahu. Je to film na diskusiu a dešifrovanie snáď každučkého prvku, ktorý šialený mozog dokáže vyprodukovať (ukrižovaný baránok; úchylné láskanie topánok; znásilňovanie mníchov, ženy; bičovanie kaktusmi....) a ta kvíliaca hudba do toho, všetko samozrejme servírované na hektolitroch preliatej krvi. Prvoplánovo to môže vyvolať pohoršenie, nudu, odpor, druhosignálne nejakú filozofickú pózu. Pre mňa je film hlavne pocitovou a vizuálnou záležitosťou a subjektívne mi vlastne nepriniesol nič (nič pozitívne, optimistické, naplňujúce, nič, čo by som si mohla vychutnať) a zároveň priniesol veľa (zvláštnych a rozporuplných emócií, trochu nudy a pošramotený limbický systém)... (08.07.2008)

Flanďácko hipísácký výkřik zdatného filmaře ( z westernu jen kulisy a klišé,podle mě by to mělo stejné vyznění i kdyby se to točilo na Václaváku,-ale to by asi režírovala Chytilová)(pro mě vyjmečně projednou zvítězil obsah nad formou). Zas jeden film na který jsem čuměl s otevřenou hubou.Měl bych ji co nejdřív zklapnout,aby mi tam nevletěla nějaká ta včela ,nebo splašenej zamyšlenej krtek.-Chtěl jsem dát čtyři,ale kvůli výbornému zvuku (místy geniální podkres,-jako třeba, když se Jodorowsky chystá na souboj,pohybuje se venku ,ale ozvěny jeho kroků zní jak v katedrále)je to za pět.(i když jsem se celý film nemohl zbavit dojmu,že Jodorowsky musel hodně často chodit na pivo s Pasolinim) (24.07.2009)

K filmu El Topo se hodí taková přirovnání jako například ohňostroj divnosti. Tento film udivuje každým dalším záběrem víc a víc. Přitom se to daří nenuceně a přirozeně, jako by zcestnost byla něco naprosto přirozenéhho. Tento film by se určitě líbil Dálímu. Surealistický a absurdní western, to přibližně vyplňuje nálň tohoto díla. Velmi jsem se bavil masivním přívalem neuvěřitelných nápadů. Ty všechny podivnosti jsou nasnímány nádhernou kamerou a doplňěny líbivou hudbou. Je to velmi silný zážitek. (10.12.2006)

Nebyť vopred, aspoň okrajovo, oboznámený s menom a dielom A. Jodorowskeho a pustiť si El Topa s očakávaním zážitku z výnimočného medzi bežnou westernovou produkciou by muselo byť bolestivé. V dobrom prípade vyústenia prekvapivé, úchvatné. Dielo nepochybne výnimočné a zároveň stojace samo, nie osamelé, skôr sebestačné, vymykajúce sa žánrovým mantinelom, z ktorých si robí akurát povrchový tenký kabátik................... Jodorovsky ponúka symbolickú púť, cestu človeka za spásou, hľadanie vykúpenia, spravodlivosti a boha, alebo autobiografickú šifru režiséra osobne (s prihliadnutím na obsadenie sa na post hlavnej postavy) možno alegóriu Krista, či niečo ďalšie, úplne iné, iba dobre fungujúci efekt je taktiež jednou z početných alternatív výkladu diela. Snímka rozpráva príbehy prostredníctvom obrazov sýtych na detaily a (nielen) náboženskú symboliku, často pripomenie tvorbu surrealistov (najmä) R. Magritta – kombinácie bežných objektov do nie bežných zátiší, zhlukov, či S. Dalího, napríklad pri vyobrazeniach spúšte po krvi preliatí pripomína tiež sériu obrazov P. Brueghela tematizujúcu 7 smrteľných hriechov, alebo H. Boscha počas dovolenky na divokom západe, Jodorovskeho vízie tancujú religiózne bizarný time-warp na hranici surreálna v rytme rôznorodej hudobnej zložky........................ Silnou stránkou je nevypočítateľnosť príbehu. Jazyk autora je v striedmom tempe zašifrovaný, ponúkajúci možnosť viacerých interpretácií, a ťažko zrozumiteľný, neustále vynáranie ďalších a ďalších symbolov, ponúka sa taktiež možnosť hlásajúca – všetko je to len pre efekt, iba umné poskladanie jednotlivých nápadov do zložitej a súdržnej konštrukcie podobenstva v žánrovom obalení. Ak, je toto správnou možnosťou, efekt sa podaril na výbornú, obzvlášť čo sa týka už spomenutej vizuálnej stránke búrajúcej hranice a smerujúcej až ku kultovosti . Zrozumiteľnosť dostáva miesto dobrého adepta na bod do vášnivej diskusie. V konečnom dôsledku, subjektívna interpretácia má vlohy na bytie atraktívnejšou než potenciálna „správna interpretácia“ El Topa........................ Výrazným motívom prestupujúcim naprieč celým dielom je rozklad a smrť – každá vražda je nasnímaná v štýle estetického excesu, kopa mŕtvych králikov, ukrižovaná koza, horda mrzákov utekajúca k „svetlu“, kde ich čaká poprava, obskúrnosťou vyplnená obrazotvornosť hrá prím, morbidita je jedinou explicitne sa vyjadrujúcou zložkou vo filme (tým pádom tiež najvýraznejšou), zároveň ďalším elementom pritakávajúcim mystickej, vo finálne kruto pesimistickej aure El Topa. Obsahovo ťažko determinovateľné, obrazovo úchvatné, v oboch smeroch excentrické. „Ikony sa nemaľujú. Ikony sa píšu.“ ....................... A Jodorovsky veru vie. (02.07.2013)