V zajetí rytmu

Kvôli poruche na počítači píšem komentáre k viacerým filmom z mojich, rukou písaných, poznámok. Pred chvíľou som napísal o koncerte U2, že nie som fanúšikom skupiny a je to záležitosť generačná. Rovnako generačný je môj príklon k rock and rollu a film o jeho ťažkých a zložitých cestách k uznaniu nemôže odo mňa dostať menej ako štyri hviezdičky. Hudbu konca päťdesiatych rokov a nasledujúcej dekády mám asi zapísanú aj v mojej DNA. Preto bolo pre mňa príťažlivé sledovať príbeh popularizátora rock and rollu Alana Freeda a prekážky, ktoré mu na jeho púti kládla bigotná Amerika. Pre súčasnú mladú generáciu odchovanú klipmi a veľkolepými show so svetelnými a pyrotechnickými efektmi je asi komické sledovať čiernobiele snímky spevákov strnulo stojacich pred mikrofónmi a spievajúcich nádherné melódie. Asi nevedia, že pohyb pred kamerami bol zakázaný a ešte aj pri vystúpení Elvisa Presleyho v Ed Sulivan Show mohli kamery snímať iba hornú polovicu jeho tela, aby to nepobúrilo sviečkové baby. Vrcholom filmu malo byť vystúpenie Chucka Berryho a Jerryho Lee Lewisa, ale pre mňa boli vrcholom filmu záverečné titulky, ktoré stroho oznamovali, ako končia tí, ktorí sa snažia presadiť niečo nové a neobvyklé. (25.01.2016)

Ružovo nafarbený príbeh o Alanovi Freedovi, kontroverznom DJ-ovi 50-ych rokov. Film je dramaticky nevyrovnaný, ale McIntire je excelentný, dobový výraz je silný a na originálnych rock´n´rollových interprétov sa dobre pozerá. Veselý, gýčovito zábavný film. Tvorcovia filmu mali mať viac dôvery v rockové prostredie 50-ych rokov a vo svoje vlastné talenty. Je to proste super Béčko. V jednej z úloh sa predstavila Moosie Drier, ako 12-ročná prezidentka fanklubu Buddyho Hollyho (5.000 členov!) Freedov život je zobrazený aj v snímku "Mr. Rock And Roll" (v ktorom hrá samého seba) a v televíznom filme "Mr. Rock´n´Roll: The Alan Freed Story". (30.09.2011)

Akási pocta človeku, o ktorom som v živote nepočul. Rokenrol v 50. rokoch klátil hitparády a hoci tento hudobný žáner nevyhľadávam, chápem dobové nadšenie. A aj cenzúru. Bolo to vtedy čosi iné, dnes už však táto hudba asi nedokáže oslovovať. To, že je film plný rokenrolovej muziky od rôznych vtedajších skupín sa dalo predpokladať, ale vadilo mi to, že tie pesničky boli veľmi nahlas. Lepšie by bolo ich púšťať ako jemný podmaz, ktorý by nevyrušoval filmové dianie. Taktiež je vo filme množstvo prekrikovania a hádok, ktoré vytvárajú chaos a bordel ako v nejakej lacnej komédii. A nebyť záverečných titulkov, iba ťažko by som film označil za drámu. (08.06.2019)

Je to jeden z veľmi málo filmov, na ktorých som bol v kine asi 10 x .... Bol som pionier a miloval som rock´n´roll. Toto bolo jediný možný oficiálny prienik do úchvatnosti divokého rytmu a odviazanej zábavy americkej hudobnej scény, ktorá mala korene v černošskom blues .... Osobnostiam ako: Elvis Presley, Chuck Berry, Jerry Lee Lewis, či Buddy Holly, môžeme ďakovať, že súčasná hudba je taká aká je... (22.06.2005)

Tenhle film šel v kinech tuším pod názvem " V zájetí rytmu" a možná, že ani na těch 5* není, ale když já si přesně pamatuju, jak pětihvězdičkové pocity ve mně vyvolal. Byl o obtloustlém proplešlém chlapíkovi, který by ovšem pro rock´n´roll dýchal, pouštěl v rozhlase desky s hudbou, která na tu dobu - v 50tých letech - byla velmi pokroková, téměř nežádoucí, a jejíž propagací si nadělal hodně nepřátel. Kouřil jak fabrika a když mířil do rádia, před vchodem na něj obvykle čekávala vokální skupinka ve snaze ho upoutat svou písní. Film končí velkolepým koncertem, kde se vytáhnou nejen oni černí kluci, ale pokud se pamatuju i Chuck Berry a Jerry Lee Lewis. "......tento příběh je pravdivý a ten muž se jmenoval Alan Freed....". (04.03.2005)