Edge of the City

Moja noirova jazda bola zapocata kultovym filmom-noir s nazvom Sunset Boulevard z roku 1950 s vyhasnutou Normou Desmond. Tuna zas - sak ved zaostala csfd, jak inak - chyba oficialny text distributora. Co uz. Pochopil som akurat to, ze mlady muz ma problemy s autoritami, teda uradmi do toho sa riesi vrazda a poznanie, ze nikto za mladym clovekom nestoji. Ze je to casto tak aj v realite, mi je naprosto jasne. Kazdopadne by to chcelo oficialny text distributora. Martin Ritt /Dlouhe Horke leto 1958, Zneucteni 1964, Spion ktery prisel z chladu/ mi nevelmi sedi ako reziser noir filmov - tu bych skor vytipoval velikanov ako Hitch, Welles, Billy Wilder. Alebo hoci aj vsestranny Howard Hawks. No nic, Ritt mi rezisersky sadne niekedy viac /Hombre/ a niekedy zase menej /Dlouhe Horke leto oznacujem uz dlhodobo ako nudu s Orsonom Wellesom/. A ked sa povie noir film, taxi predstavim toto : nocna ulica plna tmy, ktoru len obcas presvieti blikajuca poulicna lampa, za zavesom je clovek - mozno ze i femme fatale, ktora cloveka na ulici systematicky sleduje a pozoruje. Ked ju clovek na ulici - moznoze i ja -konecne zbada, zaves sa zatiahne a svetlo v izbe bud zhasne alebo vyrazne sa stlmi. Do toho sa naraz spoza rohu vyruti auto a zacne cloveka - napriklad mna- prenasledovat. Tu nic take nie je, ale pochopil som, ze ide o spinavu zalezitost, kde sa dotycny mlady muz nemoze na nikoho spolahnut, a nikomu sa neda uplne verit. John Cassavetes bol na urovni, herecky vykon som mu veril, uz menej mi do noir filmu sadol Sidney Poitier /In the Heat of the Night, Guess who´s coming for a Dinner/. Zvysok hercov som nepoznal, tempo vsak film mal masakrozne, nuda nehrozila ani vs trede, stale sa nieco dialo, bol som v napati a sceny na seba pekne nadvazovali. nejakeho extra strhujuceho deja tu niet, ale filmuznaly divak si bude uzivat tuto perfektnu filmarinu. Zatial pre mna najlepsi Martin Ritt . 88 % (26.06.2018)

Výnimočné dielo začínajúceho režiséra rozpráva citlivým spôsobom príbeh mladého muža, ktorý má problémy so zákonom a nedokáže sa plnohodnotne začleniť do spoločnosti. Tento sociálno-kritický aspekt však nie je natoľko silný, aby menej zdatných divákov dokázal odradiť. Každý si príde na svoje. Dôležitým faktorom je aj vzhľadom k dobe vzniku filmu absolútna absencia rasového podtónu. Čierny predák Tommy v podaní Sidneyho Poitiera ( ak je na scéne, tak mu celá patrí ) je bezprostredným pohodovým mužom, ktorý sa ujme Axela ( uveriteľný John Cassavetes ) a pomáha mu v novej práci a živote. Tento nepoznaný film by si určite žiadal väčšiu pozornosť. Druhý komentár. 4+ (26.12.2012)

Zdařilé a působivé drama z newyorských přístavních doků se strhujícím závěrem.. Před kamerou se sešli dva ohromní sympaťáci - John Cassavetes a Sidney Poitier - a zvládli to bezchybně.. Příběh Axela a Tommyho mě vtáhnul na první dobrou a po pravdě musím napsat, že jsem jim oběma fandila a přála šťastnější konec.. (02.03.2024)

Výborná chlapská dráma z konca noirového cyklu (kde už badať nástup neo-noiru). Noir tu cítiť hlavne skrz ťaživú situáciu hl. hrdinu a v téme (dobehnutie minulosti), menej už vo vizuále. Zločin navyše prichádza neskôr, než by sme boli čakali, aj keď tragédia vďaka atmosfére visí neustále vo vzduchu. Herecky veľmi vydarené, a to som čakal, že to bude ťahať Cassavetes ako rozorvaný tulák na úteku, ale napokon si ma získal sympaťák Poitier. Záver skvelý. (18.02.2023)

Romanca, ktorá sa nestihla naplniť, kamarátstvo, ktoré nestihlo zostarnúť. Výčitky z minulosti za stratu blízkeho sú dôvod na smútok, ale skutočný strach zo zákona prináša v podstate banalita. Kritika establishmentu, odcudzenie, zmierenie. Zdanlivá rovnoprávnosť a podprahový rasizmus, ktorý majú robotníci na háku s drevenou úchytkou. Sympatickí herci a ich výkony. (09.03.2024)