Candyman

Nadšenie z novodobého pokračovania ma prinútilo pozrieť si pôvodný film. Jediným plusom je Virginia Madsen, ktorá kombinovala sexy vzhľad a herecké schopnosti, čo je v hororovom svete niečo naozaj bonusové. Na prvú dobrú mňa napadne, ako ďalší vhodný príklad, Naomi Watts a Kruh. Candyman z roku 1992 nemá ani zďaleka tak vymazlený vizuál ako pokračovanie. Čo však majú oba filmy spoločné? Ani jeden nevzbudzuje strach. Candyman 2001 je skvelo vyzerajúca strašidelná báchorka, Candyman 1992 je psycho drama s nadprirodzenou nadstavbou, ktoré z dnešného pohľadu je dávno za zenitom. Vykašlite sa na originál a skočte hneď na pokračovanie. To Vám všetky dôležité udalosti prerozpráva a prsia Virginie si dohľadáte cez Google. (26.09.2021)

Candyman je jednou z mých řídkých horrorových srdcovek. Je to taky tím, že film se tak do poloviny jako horror netváří vůbec a druhou polovinu jste na pochybách, zda ten všechen mish-mash není výplodem chorého mozku. To hodně zvyšuje napětí, taky zakomponované realistické prvky (ghetto rulezzz) a velké plus na celkové atmosféře tvoří hudba od Glasse. Záverečná pointa ... je myslím docela originální. 90% (01.02.2003)

90. léta znamenají pro horror bídu s nouzí. A Candyman byl dvouokým králem mezi slepci. Předloze (novela Clivea Barkera Zapovězené) rozhodně ostudu nedělá. Bere si z ní pouze základní motiv betonové sídlištní džungle, plné graffiti, novodobých urban legends, odcizení a kriminality. Hodně originální horror. Jeho poslední třetina možná už není tak povedená, jako to, co jí předchází, ale tvrzení, že král je nahý, je v tomto případě pouze důkazem krátkozrakosti. (04.11.2006)

Keď som bol malý chlapec, v školskej družine sa veľa rozprávalo o strašidelnej bytosti neurčitého vzhľadu zvanej Biela noha. Tieto detské povedačky veľmi efektívne fungovali zvlášť v neskoré jesenné popoludnia, keď tma prichádzala skoro, takže takmer prázdny školský areál sa menil na strašidelné a hostilné miesto. O pár rokov neskôr som počul o istom vypitvanom nebožtíkovi, ktorý údajne desí chodcov pri miestnom cintoríne ("Vráť mi moje pľúca!"). A keďže zbožňujem pochmúrne čaro takýchto "campfire stories", nemôžem Candymana neoceniť, zvlášť ak sa adaptácia Cliva Barkera pozoruhodne vydarila vďaka skľučujúcej atmosfére, Virginii Madsen, obskúrnym graffiti artefaktom a pocitu hrôzy, ktorá tu má divné, poetické kvality bližšie nejakej baladickej kompozícii než klasickému hororu, takže obdivovatelia Juraja Herza si pravdepodobne prídu na svoje. A propos Herzove filmy - hudba Philipa Glassa je mierne historizujúca, "staromajstrovská", na spôsob geniálnych Hapkových kompozícií z Panny a netvora či Deviateho srdca. Dej sa odohráva na devastovanom predmestí Chicaga, na skok od "kultivovanej" civilizácie, pričom veže ako Sears Tower či John Hancock Center sa zdajú byť nebezpečne blízko - žiadne centrum neexistuje, barbarská sila predmestia napokon všetko prevalcuje. Film je tak dobrý, že zo mňa učinil zbabelého jedinca, ktorý v žiadnom prípade nepovie Candymanovo meno pred zrkadlom päťkrát. Ale tých päť hviezdičiek rozhodne dám, akokoľvek si pohnevám Votrelca. (01.07.2005)

Heh, Candyman se mi dnes večer, s blesky a krupobitím za okny, nesledoval vůbec lehce, opravdu jsem měl místy bojácné pocity... Velmi oceňuju originální a nepředvídatelný děj, neustále jsem byl zvědavý, co se bude dít dále. Luxusní byly některé lekačky, stejně jako gore, hustá atmosféra se povedla také na jedničku s hvězdičkou. Je to jeden z těch opravdu dobrých hororů, kterých by se na téma Urban Legends dala natočit spousta - škoda že je to (zatím) oblast dost nevyužitá. Horror movie of the year (02.05.2008)