Jánošík I., II.

"Kristus pán kázal odpúšťať a milovať.Zvedavý som čo by kázal Kristus pán keby mu otca umučili a vypálil chalupu.Nerúhaj sa prímy v pokore navštívenie pána .Pravdaže,požehnaná svätá pokora.Od narodenia po hrob.Keď ťa udrú po pravom líci nastav pokorne líce ľavé.Modli sa a pracuj !.Zbijú ťa.Pobozkaj ruku.Napľujú Ti do tváre !.Poďakuj sa na kolenách.Tu nepomôže pokora,Tu pomôže iba sekera!!! (13.04.2020)

Lidé budící pozornost za života se po smrti často stávají legendou a idolem. Přestávají být Františkem, Václavem nebo Jurajem, mění se v mýtickou postavu opředenou různými zvěstmi, přecházejí do lidových povídaček. Jako když si děti hrají na tichou poštu ... něco se upraví, něco se přidá. Výsledkem není portrét skutečného člověka, ale zpodobnění toho, jak je vnímán. Paľo Bielik respektoval legendu a snažil se přibllížit pravdě. Do hlavní role vybral svého přítele, který dodal příběhu svou přirozenost, další postavy obsazené předními slovenskými herci dokreslily profesionalním výkonem. Vznikl malebný filmový monument. Je ryze slovenský, věrně zachycuje chudobu kraje i mentalitu, dává nahlednout do skutečného postavení těch, ze kterých Juraj povstal. Vynořují se nepříjemné otázky. Je církev se svou morálkou a hlásáním pokory v místech, kde se děje zjevná křivda, správným řešením? Nebo je nám biblický příběh již tolikrát přetlumočen, že se stává sám tichou poštou? (11.05.2015)

Jurko jánošík alebo slovenská paralela Chesusa CHrista. Dobrodinec, ktorý bohatým bral a chudobným dával a dával tiež aj Terazke. Paľo Bielik preniesol asi najmegalomanskejšiu verziu života a smrti slovenského národného hrdinu a práve vďaka tomu že si Jánošíka sám zahral v predrevolučnom roku 1935 mu umožnilo vniesť do tejto látky určitý druh novátorstva. Jeho dialógy balansujú medzi humorom a tragédiou a celkovo je príbeh zasadený do pútavého prostredia. Každý z dielov sa môže pochváliť pamätnými scénami - prvý - chytanie orla, výučba, oheň v stodole, prestrelka v krčme, súboj so Surovcom. druhá - formovanie družiny, zbojnícke nájazdy, pasca, finále. Andrašovanová hudba je pompézna a dodáva tomuto filmu historický status. Krásne zakompované fujary, Ješinová kamera je zase na druhú stranu v niektoých scénach, pútavá a chlapík vie natočiť akčnú scénu ale na druhú scénu v niektorých záberoch si drží od hrdinov odstup a tým vytvára pocit ťažkopádnosti a miestami až nudnosti. Scenár okrem skvelých myšlienok sa bohužiaľ neobyšiel bez prešľapov, zvolania, afekt a hyperbolizácia scén pri ktorých nikto nehyperbolizuje. Naozaj ak zastrelíte 12 ročného chlapa do chrbta určite sa neotočí a nezvolá " Prečo ste oklamali" a potom ešte minútu sa zvíja v kŕčoch kým mu konečne napadne že má padnúť na zem. Práve tieto scény ktoré sa snažia vypovedať o bolesti a utrpení slovom a nie gestom narúšajú takmer dokonalú dejovú kompozíciu tohoto diela. Jedná sa o pamätný film na ktorý by sme mali byť všetci hrdí ale nemôžem sa zbaviť podobnosti s bibliou a hlavne Chesusom Christom. inak solídne 4* P.S Filčík, Króner a Kuchta sú jednoducho dokonalý. (21.12.2008)

Legenda slovenského filmu. Tak výpravný a veľkorysý veľkofilm už asi nikdy nenatočíme. Ján Kuchta bol výborný a zaujímavý objav režiséra P.Bielika, ktorý ho obsadil ako neherca. Pracoval ako lekár s povesťou šikovného chirurga. Jeho výška 203 cm Bielika zaujala a tak dostal prednosť pred slovenskými hercami. To čo neutiahol ako herec, dokonale zakryl charizmou a chlapskou postavou. Film je plný hviezd a plný nesmrteľných hlášok, ktoré sú aj po toľkých rokoch stále vtipné. Keď príde na rad facka, má grády a ja idem od smiechu do kolien. Hlavne fackujúci a kopajúci veliteľ drábov... "Koľko ich bolo?" Nadčasový veľkofilm, ktorý aj nech vznikne nekonečno množstvo ďalších filmovách spracovaní Jánošíka, je trúfam si povedať neprekonateľný. Preto trošku aj s obavami očakávam nové spracovanie Jánošíka s podtitulom pravdivá história. V celej československej kinematografii vznikol iba jediný film , ktorý by sa právom mohol nazvať veľkofilmom. Je ním práve tento dvojdielny Jánošík . Film 100% (06.09.2009)

"Kto sa bojí smrti, zomiera každý deň." Táto verzia o slovenskej legende, ktorú má na svedomí Paľo Bielik ako pôvodný 'Jánošík', je omnoho lepšia, než tá pôvodná. Je vidno, že teraz to vzali kompletne do rúk Slováci. A už mi je týmpádom jedno, koľko je dokreslené, koľko je skutočnosť. Presne takto si chcem totiž postavu hrdinu Jánošíka pamätať. František Kuchta bude jediný predstaviteľ, ktorý si zaslúži stvárniť túto postavu. Výzor akčného hrdinu, robustná postava, drsný, no zároveň pokorný pohľad, to sú presne tie črty, ktoré Bielikovi trošku chýbali. Takmer trojhodinova verzia občas trošku nudí, ale nudí oveľa menej ako Fričova 'ani nie hodinka a pol'. Navyše je tu väčší priestor na všetko. Množstvo zaujímavých postáv, je tu priestor na dobrodružstvá zbojníkov (zaujímavosti ako drevená šúchačka, výťah z dreva) a aj na dramatickejší záver. Samozrejme herecké kreácie trošku zaostávajú, ale to je len ďalšia malá chybička krásy. 80%. (05.03.2008)