Priehrada

Film který dá každému to co chce. Já chtěl správnou budovatelskou agitku a dostal jsem výbornou komedii. Zlý vykořisťovatelský kulak dostal co zasluhoval a Oravský kraj dostal velkolepou přehradu. A můj zvrácený vkus si přišel na své. Vážně to brát nelze, ale koho to sere. Já mám pro podobný úlety slabost.80% (08.02.2016)

Budovateľský pátos príznačný pre danú dobu neobišiel ani film, práve naopak. V tomto prípade sa v duchu lepších zajtrajškov stavala priehrada, všetci budovatelia sú vykreslení ako pracovití ochotníci s humorom a kulaci ako cynické karikatúry. Po filmovej stránky je snímok dobre natočený, ale inak je to boľševický "kolektívny" blábol. (25.11.2010)

2O rokov pred Dickeyho románom Vyslobodenie (a 22 pred jeho filmovým spracovaním) prišli s nápadom s priehradou odvážni Slováci. Nepoňali ho však ako drsný survival hixploitation s homosexuálnym znásilnením, ale ako roztopašnú komédiu s jemným presahom vyplývajúcim z kladenia otázok. Je lepšie starať sa o vlastnú pôdu, hoc len malé políčko kdesi za domom, alebo sa na to vybodnúť a odísť budovať obrovský architektonický prvok, ktorý nezvratne ovplyvní nielen život v krajine, ale i ráz samotnej krajiny a časom i životy obyvateľov? Jeden by dnes, v r. 2023, povedal, že samozrejme je lepšie obrábať si svoje políčko. Zachovať kolorit krásnej slovenskej prírody. Lež na začiatku 5O. rokov 2O. storočia bola situácia a nálada v spoločnosti iná. Kým len tvorcovia kladú otázku, či je múdre všetko nové (resp. technologické pokroky) vopred odsúdiť a nedať im šancu, je to OK. Oni ale samozrejme zašli oveľa ďalej. Takže tí, ktorí chcú naďalej pracovať na svojich pozemkoch, sú líčení temer až negatívne. Naopak, robotníci, inžinieri a architekti predstavujú hlas rozumu. Tvorcovia to väčšinou ako-tak uhrali, takže nová generácie netvrdí ani tak to, že pracovať netreba. Skôr naopak. Ale pracovať treba „rozumne“ a „výkonne“. Pre blaho spoločnosti ako celku. Asi by sme o scenári mohli vravieť ako o ideologickom resp. budovateľskom, ale mne to v r. 2023 nevadilo resp. občas som krútil hlavou, ale rozhodol som sa Priehradu vnímať ako príbeh doby, poplatný roku svojho vzniku. Takže vodca sedliakov nie je poctivý muž, ale zákerná sviňa mysliaca na seba a stavitelia priehrady sú všetko usmievaví, večne optimisticky naladení a dobroprajní muži. Tí chodia po krajine a verbujú do svojich radov pracovitých, ale azda až „hlúpych“ sedliakov, ktorí sú „hlúpi“ najmä z dôvodu, že drú na svojich VLASTNÝCH pozemkoch, pričom na priehrade by mali oveľa viac peňazí. Čiže peniaze sú stavané do popredia. Druhou stranou mince bolo, že mnohí na svojich pozemkoch skutočne tvrdo a poctivo dreli a napriek tomu nejeden raz dopestovali len toľko, aby mali z huby do úst. Asi sa zhodneme na tom, že chudoba nie je dobrá, čím nechcem povedať, že bohatý človek je dobrý a chudobný zlý (veľakrát je to presne naopak, ale rozumieme si). Snímku natočil monumentálny Paľo Bielik, len 4 roky predtým spolurežírujúci (a samozrejme hrajúci hlavnú rolu) klasiku Varúj...! Kým vtedy si za predobraz vzal knihu Ivana Stodolu, tentokrát siahol po Dominikovi Tatarkovi. Šokovala ma finálna “nehoda“ (pôsobí drasticky ešte i dnes) a naturalistické zmlátenie ženy. Za vyložený mínus by som označil množstvo nudných pasáží (chytanie rýb, „lanovka“, stalkerská sekretárka) a nesympatické postavy (kladné i záporné, česť výnimkám). Za vyložené plus krásnu prírodu (ktorej je však pomerne málo, keďže podstatná časť deja sa odohráva v kanceláriách, domoch a krčmách). (16.08.2023)

Budovateľská agitka 50. rokov. Stavba megapriehrady je presvetlená ľudovými tancami krojovaných robotníkov, spevmi a figliarstvami troch brigádnikov, ktorí opustili byrokratickú nudu kancelárie, aby vyzdraveli na čerstvom vzduchu pri kopaní hliny a širokými úsmevmi kolektívneho kladného hrdinu. Budovateľskú radosť mu kalia len dedinskí sedliaci, zblbnutí alkoholom a vodcom kulakov, ktorí sa nechcú vzdať pozemkov a hospodárstiev v prospech priehrady, čo im všetko zatopí a v prospech kvitnúcich a prosperujúcich roľníckych družstiev, kde každému patrí všetko a odmenený je každý len podľa toho, koľko vykoná. Schematické a jednorozmerné charaktery, kolektívny hrdina je nielen ten dobrý, ale aj zlý - sú ním všetci tí, čo sa nezapájajú do budovania a nesúhlasia s priehradou. Nakoľko schematizmus rokov 50. bol miestami trošinku narúšaný, film bol nakrútený s humorom a odznela tu moja obľúbená pesnička "Horehron, Horehron ja som Horehronka, poďte chlapci do nás budem Vám frajerka!" zvyšujem subjektívne hodnotenie smerom nahor. (19.09.2012)

"Bujna nie je potkan, Bujna je gazda....!" Na prvých filmoch Paľa Bielika propagandu necítiť, ale tu rok výroby 1950 napovedá, že by to tak mohlo byť. Realita však bola ešte horšia ako očakávania. Ten film je komunistickou propagandou a heslami nabitý tak, až sa po každej robotnícky ladenej hláške musíte pousmiať. Celé to podanie a postavenie postáv do pozície hlúpy a arogantný gazda verzus usmievavý a pracovitý robotník, vyvoláva iba úsmev. Občas sa objaví úsmev úprimný a nefalšovaný ako napr. pri scéne prenocovania v prepravných vozňoch, ale najviac film drží pohromade vďaka postave gazdu Bujny a jeho syna, ktorého hrá mladý Gustáv Valach. Taký F. Dibarbora sa po prevrate iste musel pri tých komunistických pesničkách červenať až do odtieňa sovietskej vlajky. 60%. (01.12.2013)