Epidemie

Po Antikrist (r. 2009) je Epidemic mojím druhým stretom s tvorbou dánskeho režiséra Lars von Trier a žiaľ, aj tentoraz som mu nevedel prísť na chuť. Film bol pre mňa veľmi nudný a nezáživný, dokonca by som si aj dovolil tvrdiť, že pozerať ho do konca je pre mňa utrpením. Herecké obsadenie je - na rovinu - zle až hrozné, po technickej a hudobnej stránke film leží niekde za priemerom a vcelku sa mi na neho nepozeralo dobre. S veľkou pravdepodobnosťou Epidemic hlbší zmysel má, no ja som ho bohužiaľ nenašiel a celé mi to prišlo ako jedna podivnosť. Tak isto ako aj Antikrist, som vo filme našiel niekoľko momentov, ktoré mi prišli divné a nechápajúce, tak sa filmu podarilo aspoň trochu zdesiť - kvôli tejto časti by som filmu priradil ešte jednu hviezdičku, no to by bolo rozpisovanie záporov zbytočné a preto ostanem pri dvoch. (18.03.2018)

Nepriek tomu, že Larsa von triera radím medzi jedného zo svojich najobľúbenejších režisérov, film Epidemic ma sklamal. Po Prvku zločinu sa tentokrát ponoril do témy moru, ktorá sužovala Európu v minulosti často a snažil sa vykresliť aj problémy vtedajšej Európy ako mor. Avšak celé to pôsobí akosi nesúrodo, neucelene a opakovaný hurónsky smiech postáv je tak iritujúci, že uberá ešte aj atmosfére, ktorú dodalo čiernobiele spracovanie filmu. Škoda, som zvedavý ako dopadne posledná časť tejto trilógie film Europa, ale Epidémia sa prvku zločinu ani len nepriblížila. (03.03.2019)

Neviem či je chyba vo mne, pretože som od Epidémie čakal niečo úplne iné a to aj napriek tomu, že som si prečítal, o čom tento film je. Pôsobí určite viac ako debut než napínavejší Prvok zločinu, ale predovšetkým na mňa pôsobil ako Trierova hra s intelektuálnym divákom, z ktorého si robí srandu. Ale aby bol fér, tak si ju robí aj sám zo seba ako z tvorcu. Ide o film, ku ktorému sa ešte vrátim, aby som si utriedil dojmy. A tubu zubnej pasty rozrezávať nemienim, je mi úplne jedno, čo je vo vnútri. (28.02.2023)

Film, ktorý sa tak trochu hraje s divákom a jeho očakávaniami. Príbeh je zasadený do súčastnosti a sleduje dvoch kamarátov - reálne osobnosti režiséra a jeho scenáristu, ktoré sa snažia napísať film s názvom detektív a prostitútka. Počítač ho ale vymaže a tak sa rozhodnú napísať druhý, dynamickejší a oveľa zlovestnejší film nazvaný Epidemic. Tu sa film rozdeľuje a začíname sledovať pararelu - neďaleká budúcnosť, ľudia zomierajú na epidémiu a idealistický doktor sa vyberá do terénu ich zachrániť, nevediac, že to on sám je nákazou. Toto všetko sa strieda s obyčajnými starosťami a radosťami dvoch tvorcov. Je to taký film o filme, ktorý nikdy nevznikol. Dokumentárny ráz a miera autentickosti je tu splnená na maximum a my veríme, že to všetko čo vidíme sa v skutočnosti aj odohralo. Niektoré dialógy sú zaujímavé, iné zbytočné. Celý film totiž balancuje medzi artovým nezávislým filmom, dokumentom a sci-fi hororom. Najväčší zvrat v príbehu a vlastne to čo si vyslúžilo filmu väčšie hodnotenie je záver, kedy sa fikcia stane realitou. Mystickosť a nadprirodzenosť celého príbehu začne byť naliehavejšou, stiesnujúcejšou a strašidelnejšou. Rozhodne vo mne zanechala veľmi nepríjemný pocit. Rozhodne zaujímavý filmový experiment, ktorý akoby ohraničoval ranné filmové roky Lars von Triera a v určitom smere definuje smer jeho budúcej tvorby. (12.09.2011)

Ups... môj stret s rannou von Trierovou tvorbou bol bolestivý. Tento otravný, nepozerateľný, chaotický splašok, vyzerajúci ako keby bol nakrútený niekedy v 30. rokoch 20. storočia (nemal som chuť skúmať, či náhodou nebola táto obrazová nekvalita účelová a maestro sa jej prostredníctvom nepokúšal o nejaký "hlbší rozmer" alebo umocnenie dojmu...) niekto fakt považuje za klenot európskej kinematografie a prežíva pri ňom opakované filmové orgazmy? (02.12.2017)