QueenHalep12

Krásna príroda amerického Juhu, obrovské ranče, obrovské stromy, kone, močiare... a v tom nešťastný život miliónov černochov počas otrokárskeho obdobia. To neuveriteľné ponižovanie, bitie, bičovanie, neskutočne tvrdá práca na plantážach, lynčovanie, ale čo bolo asi najhoršie, je to násilne oddelenie rodín. Všetko to bolo veľmi pekne zobrazené aj v tomto filme. Film nás pekne previedol po Solomonovom najnešťastnejšom období života, ale mňa zaujal aj osud dievčiny menom Petsy, ktorá bola aj sexuálnou otrokyňou pána. Nezabudnem na scénku, keď dostala obrovský výprask bičom, len pre jedno mydlo. Ach, bolo mi tých ľudí veľmi ľúto.  A fakt môžme byť radi, že otroctvo je zrušené, aj keď v niektorých oblastiach sveta jeho prvky ostali. Film hodnotím veľmi vysoko, a hlavne zápornú úlohu Fassbendera, ktorý zahral úžasne.

Kedysi som sa pýtal kamaráta (a to sme mohli mať okolo 27-28 rokov) či už videl Forresta Gumpa. Odpovedal, že ešte nie, ale že si ho pozrie. Po pár dňoch sme sa stretli a on mi povedal, že ho pozrel a polovicu preplakal (dospelý chlap!!!). Hovoril mi, že tak krásny film ešte nevidel. Súhlasil som s ním. Ja som ho videl už ako násťročný, ale už vtedy mi utkvelo v pamäti viac vecí. Tou prvou bol nádherný, miestami neuveriteľne smutný soundtrack od Silvestriho. Ďalej to bola krásna Jenny, veľmi sympatický poručík Dan a hláška "pro hlupáka každý hloupý". Asi tak prvá polovica filmu bola z môjho pohľadu ešte taká veselšia. Jeho detstvo, veľké priateľstvo s Jenny, univerzita, americký futbal....Ale potom prišla tá druhá časť filmu, tá smutnejšia. Strata Bubu, matky a potom aj Jenny, podchytené tou krásnou hudbou, boli mimoriadne emotívne a nečudujem sa, že pri nich človekovi slza vyhrkne. Aspoň, že sa mu po čase vrátil do života poručík Dan (má nový nohy :) ) a mal aj svojho syna. Bolo to také pekné zakončenie inak mimoriadne pútavého, ale smutného veľkofilmu.

Keď som videl, že tento film režíroval Coppola a to herecké obsadenie, a dokonca natočené na základe knižnej predlohy Stokera, tak som si povedal wau. Žeby konečne film, natočený podľa mojej obľúbenej knižky? Bohužiaľ eufória netrvala dlho. Počas filmu som sa viackrát sám seba opýtal, čítal Coppola knižnú predlohu? No neviem. Najprv som sa sklamal vo výzore starého Draculu, takého umelého, no neskôr mladý Dracula v lennonkách mi úplne vyrazil dych. A keď prišla na rad romantická scénka Draculu s Minou moje sklamanie bolo veľmi veľké. Pripadalo mi to celé, že samotný Coppola je Van Helsing a film je Draculom a v tejto scéne Coppola zabil drvený kolík do srdca tohto filmu celou silou. Zvyšok filmu som už len horko-ťažko dopozeral s mobilom v ruke.