Bezejmenní

Po Nepřemožitelném zlu jsem měl příjemné chvění na zátylku. Po Rec jsem se nemohl hýbat. Po "tomto" jsem se hýbal velice dobře a to směrem na záchod. Dáme tomu temnou atmosféru, pár stroboskopických střihů s hrozným zvukem, trochu nechutnosti a nakonec to trochu zamícháme, aby to vypadalo, že je to pro inteligentního diváka. Tvl s tím jděte víte kam. Tohle žrát nebudu! Prostě nejblábolovatější blábolojdní blábol z Blábolova. Hvězdička za slibný start. (03.09.2009)

„Hovoríme tomu perverzita.“ Balagueró je môj obľúbený hororový režisér (TEMNOTA, NEPREMOŽITEĽNÉ ZLO, [REC] 1 – 2) a pôvodne som chcel dať 80%. Ale objektívne musím dať „iba“ lepších 60%. No rýchlo dodať, že ak máte radi to, čo s hororom od roku 2000 robia Španieli, mali by ste si LOS SIN NOMBRE pozrieť. Čím som starší, tým viac vyhľadávam horory s príbehom a tento ho má, takže gore rozumne ustúpilo do úzadia (čo je ale u Španielov našťastie takmer samozrejmé). Bohužiaľ, hoci po vizuálnej stránke vyzerá dobre, herci podávajú kvalitné výkony vďaka vierohodne napísaným rolám, niektoré scény sú v dobrom nepríjemné a Balagueró zasa takmer z ničoho vytvoril kus poctivej hororovej atmosféry, scenár mi pripadal niekde od polovice čoraz zamotanejší. Priznám sa, že som na prvé pozretie skoro vôbec nepochopil, o čo teda vlastne išlo, kto vlastne zomrel (a prečo, koho rukou a ako) a prečo sa „to všetko“ vlastne stalo. (27.05.2011)

Od prvej sekundy s veľkým rešpektom tváriaci sa psychothriller zaváňajúci mysterióznom rozprávajúci príbeh o odcudzení, brutálnom zohavení maloletej dcérky jednej obyčajnej rodine, ktorá si to vôbec nezaslúži. Do poslednej sekundy sľubujúc kráľovské vyvrcholenie. A čo bolo potom? Oči pre plač a zaťatú päsť uloženú do džbánu na ľad pre šampanské s krvavými hánkami po úderoch do steny zato, že človek čakal 90 minút na niečo čo ani z ďaleka nedostal. A horor? Ani omylom. Jedine tak veľmi silná predstava príbehu do skutočnej reality - to je, ale málo, pramálo. Dnes už nestačí povedať: "U nás v pivnici straší." (19.08.2012)

Popravde som očakával, že majster desivých scén Jaume Balagueró mi vo svojom celovečernom debute, ktorého projekciu som dlho odkladal, viac zabrnká na nervy. Los Sin nombre (Bezmenní) vlastne ani nie sú plnokrvným hororom a žánrovo by som ich primárne zaradil skôr medzi temné mysteriózne krimi ako sú Se7en, Vraždy podľa Judáša, Jezdci Apokalypsy, Purpurové rieky a pod.. Vyšetrovanie, ktoré tu prebieha sa však miestami vyvíja na môj vkus chaotickým smerom a nezorientuje sa v ňom ani divá sviňa... (18.12.2017)

Když je nalezena zavražděná dívka, její matka Claudie se zhroutí, ale nakonec jí nezbývá, než se s osudem smířit. Jenže po pěti letech se dcera ozve. A kdyby Claudie věděla, kam ji dovedou spletité cesty pátrání, tak by raději zůstala sedět doma ve svých vzpomínkách. Špinavý snímek má poetiku italských a španělských hororů a giall ze sedmdesátých a osmdesátých let. Staré domy se schodišti a nejezdícími výtahy, vybydlené sanatorium a hotel, odkazy na okultní skupiny (Thule), zvrácené experimenty v koncentračním táboře Dachau a pátrání po extázi, které tak trochu připomene budoucí Mučedníky (2008). Příjemná atmosféra a tušení nedobrého konce. (29.11.2019)