Ticho na moři

Ticho na mori má len skvelý názov, ktorý sa však viac hodí na opravdivý vojnový film, povedzme o námorných bitkách. Tento snímok silne vyznieva ako televízna inscenácia bez emócií. Pokiaľ sa diváka nijakým spôsobom nedotýka poprava 150 ľudí, pokiaľ tam nebol zastrelený váš predok tak je vám tento film absolútne ukradnutý a hlavnú vinu za to nesú impotentní filmári. (12.03.2019)

"Ľudia v strane a SS jednoducho nemajú zmysel pre dejiny..." Páčila sa mi rozumná úvaha nemeckých dôstojníkov pôsobiacich vo Francúzku, ktorí si dovolili nesúhlasiť s číslom 150 popravených a zahrávaním sa so sympatiami francúzkeho obyvateľstva. Aspoň takto nejako si predstavujem ukázanie dejín v pravom svetle a z nestranného pohľadu. Boli tu Nemci, ktorí rozkazy vydali, boli tu takí, ktorí ich splnili, ale i takí, ktorí s nimi nesúhlasili. Z tohto pohľadu bol film dôveryhodný a scény rozhovorov na túto tému najlepšie čo film ponúka. Horšie dopadol "súcit" s hlavným predstaviteľom , ktorý zďaleka nedostal toľko priestoru ako si hlavná postava zaslúžia a aj z tohto dôvodu je jeho osud divákovi viacmenej ukradnutý a to je zle. Celý záver je natočený pomerne chladne aj keď z remeselného hľadiska je všetko ako má byť. Film celkovo chladný a bez emócií, takže iba priemer. 60%. (03.08.2016)

Dalsi unyly, nudny film z cias druhej svetovej vojny, ktory ma umelu dejovu liniu a spatne herecke vykony. Zobrazenie tragickych udalosti ma sice hodne do seba, ale uz mi to lezie pomaly aj na nervy. Je to ako s holokaustom - je mi luto, co sa stalo asi 5,7 milionom Zidov, ale uz mi zacina vadit glorifikovanie obeti len jedneho holokaustu, zatial co 7 dalsich holokaustov /Kambodza v 70. rokoch, Ukrajina 1932 - 33, Darfur, Rwanda 1994, Vychodny Timor, a samozrejme armensky holokaust 1915, nigerijska Biafra 1967 - 70/ sa trestuhodne prehliada. Asi to bude aj tym, ze sucasne meeeeeedia isto iste nie su v rukach Armenov, Kambodzanov alebo hinduistov, ze jo? 30 % (21.05.2016)

Skvělý film, který by měli vidět naši zarytí antikomunisté. A nebo naše mládež, aby viděla, kdo byl mezi největšími hrdiny odporu proti německému nacismu. Takový film by určitě naše veřejnoprávní televize nevysílala. Francouzští komunisté stáli společně s dalšími skupinami antifašistů a tento film ukazuje, že společně s židy byli těmi, kdo přinesli v boji proti fašismu největší oběti. Vytryskly mi slzy, když se chlapi z internačního tábora loučili a mávali na rozloučenou, zatímco jim ženy zpívaly Internacionálu. Zajisté, atentát na německého důstojníka byl zbytečný a oběti, o nichž je film, do jisté míry také. Uvědomme si současně, že film natočili v dnešní době Francouzi a Němci, u nás je téma komunistického odboje tabu nebo je alespoň zlehčováno. Tím silněji na mě ale uvedení filmu na kanálu Festival zapůsobilo. (05.10.2017)

Film z čias nemeckej okupácie Francúzska zobrazujúci udalosť odplaty Nemcov za zabitie ich dôstojníka vo forme popravy 150 francúzskych zajatcov najmä z radov komunistov. Medzi nimi 17 ročného chlapca, ktorého list na rozlúčku sa každoročne číta na francúzskych školách. Žiaľ Schlöndorff na ploche 90 minút asi 50 minút nezáživne naťahuje čas a na miesto toho, aby z figuriek spravil plnohodnotné postavy, tak nepriblíži prakticky nikoho. Tým celý koncept záverečného mechanizmu rekonštrukcie popravy stráca na intenzite, ktorú by získal, ak by bol divák s postavami viac zžitý. (25.03.2012)