Anderton

Druhá epizóda je zrejme ešte lepšia než tá prvá, pretože obsahuje viacero nových a dôležitých informácií a vyšetrovatelia zisťujú, že majú dočinenia s ľuďmi, pri ktorých budú musieť využiť naplno určité psychologické metódy, či finty. Nakoľko je legálne robiť to, čo sa rozhodnú robiť v záverečných minútach, neviem odhadnúť, každopádne záverečný zvrat, resp. cliffhanger, bol pre mňa veľmi prekvapivý.

O prípade som nič nepočul, čo je samozrejme najlepšie, pričom už úvodný diel prinesie zopár zvratov. Ide o veľmi emotívny začiatok, matka je neustále v slzách a na pokraji nervového zrútenia a do toho musí polícia všetko riešiť s chladnou hlavou. No a objavuje sa pochopiteľne aj novinár, ktorý musí všetko zverejniť a tvrdohlavá obhajkyňa. Nič nové, ale v žánri účinné.

Osobne považujem rozhodnutie Gatissa a Moffata venovať sa tejto látke za niečo podobné, ako keď sa Cameron upísal Avatarom, Jackson King Kongovi alebo Nolan Dunkirku (veľmi subjektívny názor, upozorňujem). Skrátka prečo radšej nenatočili piateho Sherlocka a venujú sa niečomu, čomu sa môže venovať každý šikovnejší filmár a neriešia to, čo im ide najlepšie? Klady série som vyzdvihol pri poslednej časti, jej rozloženie do troch veľmi odlišných tretín, za ten hlavný zápor považujem, nech to vyznie akokoľvek nezmyselne, samotnú látku.