m.a.t.o.

Celé meno postavy Kati Orlovej, ktorú stvárnila Michelle Pfeiffer, bolo Ekaterina Borisovna Orlova, zatiaľ čo celé meno postavy Barley Blair, ktorú stvárnil Sean Connery, bolo Bartholomew Scott Blair.

Hoci sa Martin Clunes objaví vo viacerých scénach, dokopy povie iba štyri slová.

Seana Conneryho a Pierca Brosnana nespája iba to, že obaja stvárnili Jamesa Bonda. Obaja si tiež zahrali vo filmových adaptáciách románov, ktoré napísal John le Carré. Brosnanovým filmom podľa le Carrého predlohy bol Agent z Panamy (2001).

Počas natáčania nakoniec padol neslávne známy symbol studenej vojny, Berlínsky múr. John le Carré, autor zdrojového románu, pracoval v 50. a 60. rokoch pre MI5 a MI6 a pôsobil v Západnom Berlíne (býval tam, keď sa staval múr). Z tejto skúsenosti čerpal, keď napísal román "Špión, ktorý prišiel z chladu", ktorý sa odohráva asi rok po postavení Berlínskeho múru.

Ešte v čase, keď Tom Stoppard iba písal scenár, bol na post režiséra obsadený Mike Nichols. Projekt neskôr z neznámych dôvodov opustil.

Aby sa film mohol natáčať v Sovietskom zväze, scenár musel pred natáčaním schváliť štátny filmový ústav Mosfilm. Producent Paul Maslansky povedal, že zo strany Mosfilmu nedošlo k žiadnym požiadavkám na zmenu scenára a Sovieti sa potrebovali iba uistiť, že príbeh nebude protisovietsky alebo pornografický.

Sean Connery mal v rámci zmluvy, ktorú pred natáčaním podpísal, právo na ovplyvňovanie herecké obsadenie. Aj vďaka tomu si vo filme zahral Klaus Maria Brandauer (Dante), s ktorým si Connery predtým zahral vo filme Nikdy nehovor nikdy (1983).

Podľa producenta Paula Maslanského stálo nakrúcanie na sovietskych lokáciách, ktoré sa začalo v Petrohrade (vtedy Leningrade) 2. októbra 1989, až 10 000 amerických dolárov na hodinu, okrem platov hercov. Celkové náklady na päťtýždňové natáčanie v Sovietskom zväze odhadol na 2,5 milióna amerických dolárov. Maslansky povedal, že natáčanie bolo možné vďaka politike glasnosti (otvorenosti) prezidenta Michaila Gorbačova.

Práce na filme začali už v čase, keď román, z ktorého vychádza, bol ešte vo forme rukopisu.

Produkčná spoločnosť Pathé trvala na obsadení Seana Conneryho, bez neho by film vôbec nerealizovali.

Producent Paul Maslansky povedal, že zvedaví sovietski občania sa na natáčanie v Moskve chodili pozerať nie preto, aby videli hercov, ale aby sledovali, ako filmový štáb jedáva jedlo dovezené z Británie, pretože v sovietskom hlavnom meste bol v tom čase nedostatok rozmanitosti.

Tento film bol prvou veľkou filmovou produkciou zo Západu, ktorá bola z veľkej časti natočená v Sovietskom zväze s plným súhlasom sovietskej vrchnosti. Natáčalo sa prevažne v Moskve a v Petrohrade. Nebol však úplným priekopníkom. Ešte predtým sa na Červenom námestí v Moskve natáčala jedna scéna filmu Červená horúčava (1988).

Slovné spojenie „Ruský dom“ odkazuje na prezývku, ktorú dostala sekcia britskej tajnej služby, poverená špionážnou činnosťou Sovietskeho zväzu.

Pôvodne mal film režírovať Antoine Fuqua. Chcel, aby film obsahoval veľkolepejšie akčné scény. Fuqua si predstavoval pomerne veľkú, impozantnú automobilovú naháňačku v scéne, kde Gin a Mac utečú od temného obchodníka so starožitnosťami a vrcholná lúpež mala obsahovať viac vyspelých technológií a oveľa zložitejší únik. Avšak Sean Connery nebol spokojný s Fuquaovými plánmi, a tak sa musel porúčať.

Prvou voľbou pre rolu Gin bola Nicole Kidman, no tá ju odmietla.

Sean Connery dostal za film 20 miliónov dolárov, čo je najvyšší honorár v jeho kariére.

Stanica Pudu, kde sa protagonisti stretávajú na konci, je v skutočnosti stanica Bukit Jalil so zmenenými znakmi. Bukit Jalil považovali filmári za oveľa atraktívnejšiu pre natáčanie, no problém bol, že sa nachádza dosť ďaleko od centra Kuala Lumpur, preto ju museli zamaskovať na Pudu, ktorá sa nachádza v blízkosti Towers.

Malajzia namietala proti zobrazovaniu ich krajiny ako zaostalej krajiny, kde bola chudobná štvrť v Malacca prekrytá nakloneným záberom Petronas Towers. V skutočnosti sa Malacca nenachádza ani v blízkosti Towers.

Oproti plánu minuli producenti na film o dva milióny menej. Koproducentka Rhonda Tollefson to pripisuje hlavne šetrnosti svojho kolegu Seana Conneryho. Namiesto limuzíny s vodičom používal počas natáčania svoje vlastné auto a namiesto súkromných lietadiel využíval celý štáb komerčné linky.

V pôvodnom scenári sa hlavná dejová linka mala točiť okolo momentu, keď sa Hongkong vráti späť pod čínsku nadvládu. Režisér Jon Amiel však radšej použil niečo aktuálnejšie, a tak sa predvečer milénia stal katalyzátorom udalosti.