Arsenal83

Žena sa najlepšie vydiera cez dieru, je to predsa priamo v tom slove napísané. A najmä keď si točíš alebo necháš si natáčať rôzne videjká, ktoré len tak TikTok nezavesíš, ale zas na tom neviditeľnom mráčku, alebo, ako my Slováci hovoríme, na cloude, ostáva digitálna stopa už naveky. Ale nezrobíš nič, keď po starých dobrých tlačítkových tehlách už nikto netúži a anonymitu na webe každý už akosi rád oželie alebo prehliada, že vlastne neexistuje. Film nastolil zaujímavé myšlienky, údajne sa mu, podľa Poliakov, nepodarilo román dokonale pretaviť do pohyblivých obrázkov, a bolo to trocha cítiť, že tam nie je sila, poriadny thrillerový prítlak.

Každý sa občas potýka so svojimi imaginárnymi priateľmi. Takých imaginárnych hľadal napríklad aj vodkopič Heger, keď blúznil o nájdení 76tky, rozumej 76 imaginárnych priateľov, čo by ho podržali pri koryte. Film pôsobí ako milá a vtipná záležitosť, ale v jeho deji nachádza človek príliš veľa smútku a celkovo mi to ani neprišlo ako film, ktorý by si deti príliš užili.

Film pre tých, ktorí napriek trom boostrom, dvom rúškam a respirátoru si ľahli pod posteľ a ukrutne hromžili od strachu, že ich ten Djokovič stále môže nakaziť. A niektorí neprezreli ani po rokoch a to je presne prípad hlavnej postavy, na ktorú sa ale dívať neoplatí. Inak by sme do žánru museli dopísať horor a to sa tam drvivú väčšinu času vôbec nič neudeje. No tvár Ashley Judd napovedá, že jej plastický chirurg je teda poriadny džad, alebo len nepochopil, že ona nemieni hrať doživotne už len démona Pazuzu.

Názov je trefný a ostáva platný. Aj po dokumente totiž tú Ivetu málo známe. Jej život je zmapovaný menej, než sa dalo. Mnohé pasáže ostávajú zámerne vynechané, mnoho postáv a ľudí ani nespomenú, u niektorých udalostí sa nejde do hĺbky. Až to nakoniec vyzerá, že ide o dokument o Štaidlovi a o dobe, ktorá bola k Ivete tak krutá, že dopadla ako dopadla. A hoci súhlasím s tým, že novinári u väčšinovou zmrdi, asi to nebolo len nimi, každá minca má dve strany, no tú druhú stranu neukázali, pretože cieľ bol predstaviť Bartošovú ako krehkú princeznú.

Ako by správny poľský katolík povedal: Nieźle, kurwa mać! Celé mi to prišlo najprv priemerná kriminálka s dobrou atmoškou a trochou surovosti, síce nie tak ako u Vegu, ale rozhodne táto surovosť tiež veganská nebola, naopak krvičky a mäsa v určitých scénach bolo na dosť tlačenky pre polregiment. Hoci Netflix tentokrát nepresadil žiadne fluidujúce pohlavia ani kvír vyšetrovateľov, nezabudol aspoň do obsadenia dať súčasnú hviezdu migrantov Maju Ostaszewsku, ktorej sa zdá, že v Poľsku je príliš málo obohatenia a že na hranici s Bieloruskom zbytočne čakajú mladí chlapci s ajfónami, pripravení obohacovať okamžite, hlavne teda geňofondom. Treba jej preto držať palce, nech sa jej dielo podarí a v dvojke Farieb zla sa vyskytnú konečne aj investigátori a súdni examinátori z Mosulu, ktorí budú vyšetrovať poľských odporcov inklúzie. Až vtedy bude svet správny a dúfam, že sa opraví aj názov, pretože jediná farba zla predsa nie je v žiadnom prípade červená, ale v posledných rokoch výlučne biela. Potom pouvažujem aj o plnej paľbe.

Film o strate blízkeho, ale na konci k pointe neprídete. Netflix prirodzene spomenie aj lesby, čiže jeho povinne korektná fajfka zaškrtnutá, hoci to s filmom absolútne nič nemá. No a ten hlavný motív vyrovnávania sa so smútkom je natočený kostrbato, raz sú to akože herecké kurzy, na ktorých vám povedia, že máte kričať ako zmyslov zbavený. Potom je to vzťah so sestriným oným, ale v konečnom dôsledku smútok na diváka prenesený nie je, prenáša sa len nuda, v ktorej hlavná postava skôr otravuje, než je k poľutovaniu.

Drámo thriller, alebo skôr jasná dráma s malými thrillerovými prvkami so zbytočnými nahými scénami ako povinným lákadlom, keď hrá Wieniawa, ale za to dobrou atmosférou, vhodnou nenápadnou hudbou, ktorá ju dotvára, a polovične dobrým scenárom, ktorý pekne spája veci a nakoniec nedokáže úplne uspokojivo vyvrcholiť. Psychológia spoločenských vzťahov medzi rôznymi vrstvami, ktorá nájde svoj spájací a zároveň odlučujúci prvok. Málo akcie, ale prídu aj jemné zvraty.

Ha, tak tento komentár pobavil: "Režisérka má asi velmi v oblibě herce J.K. Simmonse, neboť ve všech tří filmech, které zatím natočila, Simmons hraje." No do prdele, to sa vsaď, že ho má v oblibe, keď je to skoro 30 rokov jeho manželka. 😅 Nuž, Simmons aj vopred ohlásil, že ide o rodinný projekt, je v tom zapojená jeho žena, švagor, obe deti a samozrejme on. Lenže len on dosahuje nejaké kvality a zvyšok sa len vezie po mene. Film naozaj mohol ostať v rodinnom šuflíku, lebo je veľmi slabo napísaný. A keby nešlo o famíliu tak Simmons by do toho ani nešiel.

Asi najhorší kriminálny seriál od nás za posledných 20 rokov, možno až od čias homo habilis. V skutočnosti odrádza od toho, aby človek podobné záležitosti pozeral. Nezaujímavé, zívacie prípady, neobvyklé až nepolicajné správanie sa policajtov, ktoré niekedy pôsobia ako nejaké stádo vidlákov, ktorým dali akúsi buďu a že tu budete teraz vyšetrovať. A samozrejme na čele dve mačistické feministky, ktoré často len skričia a už sa stopäťdesiatkiloví chlapi priznávajú aj k tomu, že v kedysi v oktáve ukradlu ceruzku z peračníka. V odznaku paródia sa dejú také veci, že napríklad v nedeľu k mŕtvole nemajú koho privolať na obhliadku, lebo však majú všetci voľno, a tak to musí poriešiť exobvoďák, ktorý doteraz predpisoval len paraleny a muconasaly. Spočiatku ako nechcená komédia to ešte ušlo, ale potom ešte aj tento prvok odišiel a ostala len trápna nuda.

Zmrzlej sa asi prilepila ruka k tabletu. Ak takto vyšetruje polícia, potom sa nedivme, koľko priestoru tu majú zločinci.