Arsenal83

Nekonečný netflixovský výplach, ktorý hodinu a pol omieľa dokola tie isté frázy o rasizme, privilégiách bielej rasy, policajnej brutalite voči nebielym, americkej histórii nekonečnej segregácie a potrebe inklúzie, no a táto slučka zaužívaných libiotskych pojmov nemá konca, kým výplach neumyje aj posledný neurón. Samozrejme, netreba si zakrývať oči, isté problémy podobného charakteru určite existujú a existujú dlhodobo. Ale démonizovať celý policajný stav i stav spoločnosti, to je jediná práca zvyčajne nemakačenkov a kriminálnikov, ktorí za svoju úbohosť vinia systém a vo vhodný moment vždy vytiahnu kartu rasizmu a diskriminácie. Niektorí boli až tak diskriminovaní, že pri rabovaní obchodov s topánkami ich nielen nikto nepotrestal, ale údajne niektorí prišli domov a zistili, že si ukrad..., pardon, premiestnili topánkami s malým číslom. Viem si dobre predstaviť, ako sa čierna noha krásne všuchávala do Nike AIR, no keď ostávala trčať päta na desať cenťákov, ctihodný Fagot Blackman so slzami v očiach zvolal: "Skurvení rasisti!"

Hystéria a ženské motivácie sa v rámci materinského inštinktu vždy ešte viac prehlbujú a vyhrocujú. A tak dráma sa mení na thriller, žiaľ tá druhá vložka nastane len na pár minút. V knižnom podaní belgickej autorky si viem predstaviť, že to bolo podané lepšie a vnímavejšie než v rukách mužského režiséra, ale posolstvo bolo odovzdané. Anne Hathaway a Jessica Chastain je vynikajúca dvojka, presne v podaní, v ktorých nemôžu sklamať. Možno sklame prehnaný koniec, ktorý mne nevadil, ale aj tak ostane vnútorná myšlienka, že deti na balkón radšej púšťať netreba.

Tak názov je po štyridsiatich rokoch odpoveďou na otázku z komédie S tebou mě baví svět: Tati a prdí taky hadi? Na filme sa mi páčila jedine hudba, ktorá skvele vytvárala atmosféru. Lenže tá atmosféra sa nakoniec orientovala na profesora podivína, ktorý šeptal repliky ako nejaký úchylák, čo nahatý za stromom ukája svoje pretlaky. Pobavila ma však jedna z point filmu. Ako David Jařab povedal film adaptoval, pretože kniha "rieši otázky vysporiadania sa s európskym kolonializmom, čo je niečo, čo sa nás bytostne dotýka". Sakra, aký kolonializmus sa nás bytostne dotýka? Pán je snáď potomkom anglických lordov alebo francúzskych monarchov? Či jeho pradedo chodieval so španielskymi conquistadormi obohacovať indiánske kmene? Len libtard si dokáže sypať na hlavu popol, ktorý ani nie je jeho.

Dvaja už na prvý pohľad inžinieri zo Senegalu tužia po lepšom živote, pretože doma ich už nebaví, ako ich foter posväcuje pľuvaním akejsi múčnej vody priamo do ksichtu. Toť, kultúre sa medze nekladú. Nuž a mladíci na to majú aj znalosti. Okrem základov duálneho vzdelávania v mäsokombinátovej terminológii typu "salám alejkum" sa dobre vyznajú aj v bubnovaním holými hnátmi a takých intelektuálov vo vyspelej Európe, potažmo ešte vyspelejšej Ameriky, predsa hľadajú priehrštím. Veď aj v Offspringu nedávno vyhodili bubeníka len pre to, že nemal správnu včelu a s ňou aj potrebný preukaz o absolútne zaručenej bezinfekčnosti, a kto iný by ho mal nahradiť, ako profesionáli z Afriky, ktorí žiadny taký očkovací preukaz nepotrebujú, keďže oni vlastne nepotrebujú ani občiansky, maximálne tak nejaký falošný pas. A tak za mečania kôz, ktoré súdiac podľa zvuku možno práve niekto obhospodároval, sa vyberú na vandrovku, na konci ktorej má byť fantastický prínos v podobe sebarealizácie všetkých svojich talentov pretavených do sociálnych dávok. Mladíkov však čakajú životu nebezpečné strasti. Ešte len nastúpia do najmodernejšieho autobusu zo šesťdesiateho druhého, v ktorom černosi nemusia sedieť len vzadu, keďže nikto iný tam ani nesedí, a už sa im kladú polená pod vyležané nohy, všade samé problémy, na každom rohu človek, ktorý sa chystá nadaných mladíkov nejako ošmeknúť, objavia sa aj altruistickí prevádzači, ktorí za minimálny poplatok zvládnu na korbu auta naložiť aj 90 ľudí a ak náhodou niekto po ceste cez púšť z korby vypadne, neváhajú mu poskytnúť nádherný all inclusive pobyt v naturálnom soláriu celkom zdarma. Pri pohľade na všetky tie trampoty si divák už len nervózne hryzie prsty - zvládnu sa obohacovači sociálnych úradov dostať až k nafukovačke na brehu Stredozemného mora? Nakoniec to našťastie nie je nafukovačka, ale celkom pevná loď, vďaka čomu zaplesá ucho nejedného rizmanovca: už sa blíži obohatenie a všetci dokonca, ako to vo filme vidíme, zborovo kričia ten nádherný progresívny slogan, ktoré každý eurohujer s tak veľkou slasťou počúva: Aláh akbar! Častokrát to síce bývajú posledné slová, ktoré v skutočnosti človek začuje, ale o to je ten hudobný zážitok lahodnejší. Srdcervúci záver presvedčí každého privilegovaného Európana, že kladieme tomu pokroku, rozmanitosti a rastu rozumovej kapacity až príliš veľké prekážky a tak riešením je zrejme spáchať rituálnu seppuku. Samozrejme, to sa týka hlavne bielych hetero mužov, ktorí dezolátsky imigrantov démonizujú a ako takí prašiví lenivci dokonca na nich odmietajú makať.

Áno, napätia tu veľa nie je, ale za to má to punc zaujímavosti. Zaujímavosti o tom, ako to v skutočnosti prebiehalo v Španielsku pri prechode na euro a že tak, ako pri všetkých finančných zmenách, je to skutočné el dorado pre podvodníkov. Len niektorým na to prídu a iní sú "úspešní podnikatelia".

Chvíľu to malo aspoň niečo do seba. Ale v momente, keď sa začali jesť vlastné zvratky som pochopil, že film je zvratkom sám. Môže režisérka povedať a naznačovať čo len chce, ale v rámci žánru je toto pre mňa za čiarou a popud na vyhľadanie gastroenterológa.

Film plochý ako samotná prehypeovaná Zendaya, ktorá vyskakuje už z každej záchodovej misy. O tenis tu v podstate ani nejde, športové zápolenie je bez napätia a atmosféry, zábery so zápasov skutočný tenis ani nepripomínajú a niekoľkokrát sa tu objavuje šialené lámanie rakiet, ako keby toto bolo najbežnejšou súčasťou bieleho športu - a smie sa vôbec ešte hovoriť, že bieleho? 🤔 Od degeneráta Guadagnina sa zároveň nedalo čakať nič iné, že kým už svoju deviáciu nemôže pretlačiť oficiálne ako to majstrov... pardon vomitovsky dokázal v nezabudnuteľných dielach ako Daj mi tvoje péro alebo Buzi kampus, tak ju pretlačí aspoň latentne a aj zo 100% heterákov, ktorých hlavnou úlohou je uháňať jedno dievča, urobí heterákov maximálne tak polovičných a tak si divák užije dlhé slinné výmeny a hompáľajúce vtáky, lebo dnes sa už aj tak medzi homo a hetero erotikou krásne stierajú rozdiely. Skákanie v časových rovinách a nevhodná hudba boli v tomto nepodarku naozaj tým najmenej rušivým elementom, lebo ten záver a posledná scénka dvoch šťastných upotencov musela rozosmiať aj najvášnivejšieho fanúšika trapasov.

Tentokrát menej akcie a veľa (aj) únavného rozprávania, pričom postaviť operáciu v druhej svetovej na humore, to sme už kdesi videli, že? A v oveľa lepšom štýle. Pritom udalosť, ktorá dala vzniknúť postave Jamesa Bonda, si možno zaslúžila aj vážnejšie a serióznejšie stvárnenie a nie prejav skoro Austina Powersa. Film sa snaží byť snaží byť štýlový a nezabudnuteľný, no dosahuje presný opak.

Jedna z tých slabších častí, skutočne s veľkým počtom postáv, v ktorých vynikajú šľapky a súčasný Invalid a na záver jedna zaujímavosť. Na trest smrti niekedy nemusíte ani zabiť.

Svoju Suburru už asi neprekoná, ale stále vie natočiť krimi gangsterku, ktorej to sluší, hoci toto tempo tu bolo dosť spomalené. Nevadí, teší aspoň poznanie, že taliansky rap znie rovnako "dobre" ako ten poľský.