Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Adaptácia románu "Jozef Mak" od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy Jozefa Cígera Hronského nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine z konca 19. storočia až po tridsiate roky 20. storočia. Jozef Mak, "človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému divákovi. (RTVS)

(více)

Recenze (69)

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Poetika, ktorá sa ma nedotkla ani dielom, ani filmovým spracovaním. Človek Milión a také mi prišli aj herecké výkony, hoci od Hartla som čakal väčšiu tragédiu, toto mu celkom sadlo. Inak nuda. A nebudem sa tváriť, že ma to bavilo len preto, aby som vyzeral, ako rozumiem umeniu. Dosť o ničom a pridlhé. ()

Swannie 

všechny recenze uživatele

Jozef Mak. Človek - milión. Vedela som, aký depresívny príbeh ma čaká a fakt, že som na konci ostala v slzách, je veľkou pochvalou tvorcov. Film rýchlo zaujme podmanivou atmosférou vďaka dobrej kamere, výraznej hudbe (v niektorých momentoch až príliš, hoci je naozaj dobrá), na slovenské pomery prekvapivo dôveryhodným herectvom, prostredím aj maskami. Práve masky naozaj chválim, Bárdos, Bárta, Mórová aj Hajdu či neskôr Loj vyzerali nanajvýš uveriteľne. Relatívne sa im darilo aj znieť uveriteľne, hoci aj tak by som prijala ešte civilnejšie vyjadrovanie, nárečie a prízvuky (najmä Bárta ako dedinsky vyzeral, tak divadelne rozprával). V niektorých scénach by sa mi žiadalo ísť ešte "hlbšie", dopriala by som dlhšie zábery utrápeným tváram postáv, aby divák dej a podané informácie viac precítil. Nech ho tá ťažoba udalostí zožerie. Vydržali by sme, tak ako vydržal Jozef. Tento film svojou kvalitou prekračuje hranice "adaptácie povinného čítania púšťanej na stredných školách". Stredoškolákom určite pomôže, no zaslúži si byť videný aj staršími divákmi. Za mňa jeden z najlepších (dosiaľ videných, mám nejaké resty) slovenských filmov od Špiny. ()

Reklama

Ephemeris 

všechny recenze uživatele

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. ()

Biopler 

všechny recenze uživatele

Povinné čítanie na literatúre sa podarilo veľmi dobre preniesť Bebjakovi na televízne obrazovky, no išiel výraznejšie do depresie. Verne sa drží všetkých línií príbehu, používa klasickú naráciu, takže, i napriek množstvu postáv a vzťahov, divákovi nič neujde. Ponúka nádherný vizuál, vypiplané exteriéry v horách a po tejto stránke to vyzerá skvele a hlavne dobovo. A dostávam sa k hercom, ktorí sú pýchou i pádom filmu. Tí hlavní akosi nepôsobia dobovo či vidiecky, chalupársky... skrátka v priestore, v ktorom sa dej odohráva. Ešte pri drevorubačskej línii príbehu ma to nerušilo, no linka Maruša a Jozef začne škrípať hlavne kvôli Hartlovi, ktorý sa do roly hodil asi hlavne preto, lebo veď tiež je obyčajný človek, no jeho chlapčenský vzhľad ho do roly viac nepredurčoval. Mak makal v lese i na lodi, i na vojne a all in all je to hrdina, ktorý všetkých prežije a ja som to v podaní mladého Hartla nezožral. Bohužiaľ, v mnohých scénach ho hravo prehrajú kolegovia. "Vrchol" je Maštalír, ktorý síce hrá macha a časom zatrpknutého vdovca, no nezbaví ma dojmu, že to hrá pózersky a že si to vlastne vychutnáva. Do roly sa poriadne neoprel a neprežil ju srdcom, skrátka zobrazil nám svojim herectvom namysleného muža akých je dnes kopec, a boli takí aj v minulosti, len neboli tak mestskí ako to kričí z Trnavčana/Bratislavčana Maštalíra. Vzorom z bratislavskej smotánky je Diana Mórová, jej obeta pre rolu, skvelé stvárnenie strhanej matky je hodné chvály. Úplne v úvode, pri pôrode, som ju vôbec nespoznal. Poteší Alex Bárta, ktorý minimalistickým herectvom so scarface exceluje a v každej scéne gumuje ostatných zúčastnených. No všetky známe herecké esá zatienila, pre mňa neznáma, Jana Kvantiková, ktorá mrzáčku, no hlavne čistú dušu, zahrala s veľkým prehľadom. Nenápadnej postave vdýchla krásu, jasnotu a vyšvihla ju v tomto filmovom spracovaní na absolútny top. Scéna kedy čaká manžela idúceho z väzenia s dieťaťom na rukách a prihovára sa mu pokorne, radostne... sánka dole, taktiež záver na smrteľnej posteli. Film má silné momenty kedy ukazuje ako dokáže byť osud, no i ľudia tvrdí k jednému človeku. Silná je línia príbehu s Marušou, ktorá mládenca z vojny nevyčká a mení sa z peknej na rapavú ženu, ktorá by chcela svoju prvú lásku získať späť a neváha pritom vyvolať intrigy. Rozprávač v úplnom závere hovorí: "Ešte nie je koniec, Jozef Mak. Lebo život je dlhý... Nemôžeš len tak zmiznúť zo sveta. Ešte si všeličo vytrpíš. Ale ty vydržíš všetko, lebo si tvrdší než kameň. Lebo si obyčajný človek, malé zrnko v nekonečnom vesmíre." Boľačka snímky je, že nás o Makovej odolnosti pramálo presvedčila. Nevidieť jeho premenu či dozrievanie skrz utrpenie, nespravodlivosť či zradu. Dielo nie je nakoniec presvedčivým v tom čo autor predlohy vtlačil do knihy, že "Mak vydrží všetko na svete". Film má umeleckú hodnotu, pre mňa ako fajnšmekra, no k súčasnému divákovi, tobôž k mladému divákovi či študentovi, prehovára slabo, lebo sa potáca v neustálom trápení. ()

Anet21 

všechny recenze uživatele

⚪️Jáj, Peťo, Peťo, prečo mám ja pocit, že tento film je vyslovene robený na to byť premietaný na hodine slovenčiny? Kamera fajn, zase sa hráme na nejaký art, šikmé uhly, pohľady z boka, closeupy na tvár (či to treba v adaptácii klasickej novely je rečnícka otázka), to isté veľmi pekné exteriéry, aj tá hudba celkom rezonuje, aj keď sa občas skôr ponáša na nejaké ambienty z hororu a nie sociálnej drámy, ale čo nepochopím, je ten ale že úplne nepotrebný voiceover, ktorý dovysvetľováva už z kontextu zrozumiteľne informácie a narážky a reprodukuje odstavce z diela. Ale vlastne áno, pre žiakov je to potrebné, ak by to náhodou Janko zo štvrtej lavice nepochopil.⚪️ Dialógy sú tiež na zamyslenie, že sa tam niekto v tom storočí s krásnou slovenčinou opýta: ,,Si v poriadku?" ,,Ále choď.." ,,Chýbaš mi." Takisto strih je veľmi zvláštny, napr.: strih - Jozef pasie ovce, strih - tak nám zhorel dom, scéna má dve minúty a nič za nedozvieme, strih a sme v lese a ideme na vec s Marou, strih - drevorubač umrel a len tak medzi rečou sa dozvieme, že to bol jeho otec, divák, čo tú slabú vetu náhodou prepočul, má smolu a tak dále, všetko sa skrátka deje od jedného k druhému, ale akoby to nedržalo pokope, nakrútené je to automaticky a reťazovo, ako v samotnom diele, ale ten, kto na tej hodine slovenčiny naozaj pozor nedával sa v tom veľmi zdarilo postráca, to som si istá. To, že skrz túto formu to nemá skoro žiadnu možnosť vyvolať emóciu či sympatie k Makovi, je snáď jasné.⚪️ Herecké obsadenie radšej bez komentára, na to, že máme na Slovensku 20 hercov, čo musia byť na očiach stále sme si už zvykli. Mne len zostala otázka, že prečo si Bebjak vybral práve Maka, dielo, ktoré už je jednak prekonané a jednak problémy, ktoré postava rieši a sú pre ňu fatálne už dávno pre spoločnosť problémom nie sú - keďže ,,na hromade" a s deťmi už žije kde kto. A dovetok - Bebjak chce byť slovenský Eggers, aj Správou aj týmto tu, strašne chce byť, ale je ním maximálne vo svojich očiach.⚪️ ()

Galerie (18)

Zajímavosti (5)

  • Kvôli postave Jozefa Maka sa Dávid Hartl musel učiť dojiť kozu. (Zdroj: pravda.sk) (samoch96)
  • Judit Bárdos (filmová Maruša) a Dávid Hartl (Jozef Mak) sa vo filme stretli spolu pred kamerou prvýkrát. Osobne sa však títo herci poznali už predtým, obaja pochádzajú zo Senca. (samoch96)
  • Film sa nakrúcal v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, v protitureckej pevnosti v Komárne, v Banskej Štiavnici aj v historickom centre Trnavy. (krasomama)

Reklama

Reklama