Arsenal83

Škoda, že Larry Clark nedokázal ovládnuť svoje deviantné pudy a tlačí nahotu, kopec sexuality a vulgárnosti aj tam, kde nie je treba, alebo toho netreba až toľko. Tento skutočný príbeh si určite zaslúžil oveľa viac, lebo inak je to fakt zaujímavý príbeh o zmrdoch z radov mládeže. Jeden blb tyran a tí ďalší blbci a ludry ako obete, ale v žiadnom prípade to obete v pravom zmysle slova nie sú. V každom prípade odporní kriminálnici, dnes už skoro každý vonku - od konca filmu sa veci posunuli. A aj výpovede a aj tvár toho tyrana bola iná - jednak to nebol beloch, ale potomok stredovýchodných imigrantov, a po druhé, minimálne jedno zo zobrazených znásilnení bolo vymyslené. Takže nakoniec tie "obete" a hlavne tie šľapky boli asi horší hajzli než on sám. Na Larryho Clarka ale výnimočne dobrý film.

Spomienky Marcela Pagnola na detstvo, čiže pomerne osobné, pokojné a niekedy aj veselé. O priateľstve a prvých láskach. Trocha dobrodružné a trocha sociálna sonda. Viem si predstaviť, že román dopadol lepšie. Film o dospievaní v peknom prostredí, žiadna tragédia, ale ani ťahák.

Skutočná reklama na cigarety, ktorej by nestíhal ani DiCaprio, ktorý vo filmoch fajčil snáď aj pod kryhou Titanicu a to už nehovorím o Bartoškovi. Bývalý módny trend je tu naozaj cítiť a nosili sa aj chlpy na hrudi - aj tie tu uvidíme, našťastie nie u Romy Schneider. Film je však o inom. O tom, ako v posledných chvíľach prebehne pred očami celý život a zo spomienok sa aj tak na povrch najviac vynára láska. Tá je prítomní všade, počas celého života a aj v tragédii osudu. Niekto nazve film úžasný a krásny, ale mne prišiel jednoznačne smutný.

Ako pocta dobré, ale k dokonalosti ešte veľký kus chýbal. Možno keby sa šlo viac do detailov osobného života, lebo bolo zaujímavé dozvedieť sa, ako Chudík na škole skoro prepadal a vlastný otec mu vravel, nech sa aj niečomu priučí, pretože komedianstvom sa neuživí. Dosť veľká časť dokumentu tvorí len bezbrehé a nekonečné zbožšťovanie Chudíka jeho hereckými kolegami, v ich cirkvi je isto beatifikovaný aj kanonizovaný. Do tých 100% ale chýbalo práve aj to "niečo zlé", čo je na každom človeku.

Zbytočne nadhodnotené tými, čo si rýchlo napísali, že boli v Karlovych Varoch a preto nedokážu dať iné než plné hodnotenie a ospevujú tu priemerný film ako "ultimátnu historickú záležitosť"... Pritom všade je film hodnotený okolo 60%. Má svoje pozitíva: tvorcovia si dali záležať na tom, aby stvárnili dobu, kostýmy i samotné postavy verne histórii - je za tým reálne štúdium zdrojov z konca 19. storočia. V tom chválim. Na druhej strane je to len taká šermovačka bez D'artagnana a strieľačka bez Buffalo Billa. Plus je tu samozrejme feminizmus, ktorý v tom čase začal rásť - a dobre že sa ženy začali dvíhať, len si ten feminizmus nemusel brať od mužov tie najhoršie príklady, pretože tradícia duelov je asi najstupídnejšia vec, akú kedy mohol muž, alebo v modernom ponímaní "osoba s penisom", vôbec vymyslieť. Inak zaujímavosťou je, že prvou, ktorá duely zakazovala, bola stredoveká tmárska a zaostalá cirkev (1215, 4. Lateránsky koncil), to by novodobý pokrokár nepovedal. Napriek tomu v Uruguaji boli duely povolené až do roku 1992. Film je tak poctou či skôr spomienkou na duelovú dobu, dnes buďme radi, že chodí Duel len na RTVS, avšak film zároveň nepokrýva osobnosť Marie-Rose Astié de Valsayre úplne spravodlivo. Bola omnoho viac než len nejakou duelantkou a šermiarkou, jej feminizmus bol kultivovanejší a nie tak obmedzený, išlo jej o vzdelanie, o volebné právo, právo na rovnaký plat. A samozrejme, bola v skutočnosti neporovnateľne šerednejšia než je herecky stvárnená, ale to už tak býva. Celkovo film hodnotím ako prudko priemerný aj s ohľadom na to, že mu unikajú historické kontexty a súvislosti, tempo je pomalé, postavy málo zaujímavé a všetko sa len utápa v nekonečných súbojoch.

Skutočne som už len pohľad na Majku z Gurunu neznášal. No a keď sa objavila nová Majka z Gurunu, pani vševediaca Remišová, ktorá frizúrami miestami preskakuje ku Kazisvetovi, tak tento pocit sa mi len utvrdil.

Katastrofálne dabovaný Maciej Stuhr o filme a svojej postave povedal, že to je taký slovenský James Bond. No zbohom. Ak by bol Bond naozaj ako tento film, tak žiadna sága bondoviek by nikdy nevznikla a zo Seana Conneryho by bol azda len televízny herec. Akčné scény pripomínajú skôr paródiu na akčných hrdinov a záverečné skákanie pod vlak ako z nejakej kabaretnej show či nacvičovanie kľukov na hodine pilates. Červený kapitán v tomto podaní nie. Keď už nejaký taký rudý hrdina, tak radšej Ovečkin.

Psychológ, čo sám potrebuje psychológa a to dosť akútne a jeho trampoty s mŕtvolou, kde sa thriller mieša s groteskou so sado-maso prvkami. Čím sa tu mieša všetko so všetkým, často nie je jasné, čo je realita a čo ilúzia, no a nakoniec najlepší herecký výkon podáva paradoxne Hélène de Fougerolles, čo by neustále prenášaná nebožtíčka, ktorú ani upravovať zvlášť netrebalo a bola by vhodným objektom pre nekrofilov. Práve bizarná sexualita uberá filmu body a keby ostal len záhadným thrillerom, určite by výsledok bol lepší.

Keby pradlena, ktorá mala styky s Napoleonom vyzerala ako Sophia Loren, tak by sa dejiny možno krútili inak. Ale skutočná pradlena Catherine Hübscher vyzerala trochu inak a hoci má v mene hübscher, krajšia rozhodne nebola a mohla mu akurát tak prať. Inak je príbeh, hra a nakoniec film len takým populárnym mišmašom z napoleonskej doby, ktorý veľa o histórii nevypovie.

Udržalo si to hladinu z prvého filmu. Veľa vtipov a gagov vychádza, žiaľ, deti sú otravné a ukričané a skutočne im človek niekedy úprimne praje hluchonemosť. Dubosc ale veľký sympaťák a ako rodinná oddychová komédia ide o prijateľný film, samozrejme niekedy so stlmeným volume a akceptáciou výmeny rodových rolí - silná, schopná žena živí rodinu a slabučký, nie veľmi schopný muž sa stará o deti.