První den mého života

Genoveseho námety "Čo by sa stalo, ak..." musia asi sadnúť každému divákovi osobitne a je v poriadku, ak ich niekto neprijme. Mne samy o sebe sedia a zároveň rozumiem, že je náročné ich spracovať. Tento film síce neprekonal Úplných cudzincov, bol však podstatne lepší ako jeho The Place. Dej bol pekne vystavaný a som spokojná aj so záverom filmu. Herecké výkony sú jednoduché, civilné a predsa famózne - Toniho spomínať netreba, mňa však očarila práve ostatná štvorica účinkujúcich a nesmierne ma dojímal najmä malý chlapec. Vo filmoch Genoveseho mám však zásadný problém skôr s formou, než obsahom a konkrétne s dvoma vecami, ktoré mi vadili ako u The Place, tak aj tu. Kamera Lucciho je síce nádherná, občas by však potrebovala ubrať na gýčovej malebnosti scén (čo sa týka aj réžie). Gýčovosť považujem za opakujúci sa problém, ktorý tu bol síce podstatne menší ako u The Place, ale stále sa niekoľkokrát objavil a vyrušoval ma. Zároveň musím spomenúť hudbu. Nie veľakrát sa mi stalo, že by som si pri pomerne dobrom filme povedala "tak toto je otrasná/nehodiaca sa hudba", ale u Genoveseho sa mi to stalo už druhýkrát a rušilo ma to natoľko, že to prispelo k strhnutiu hviezdičky. Objavili sa tam známe piesne, aj môj milovaný Ludovico Einaudi, ale neraz to bolo tak zle použité, zvláštne namixované a nesedelo to do celkovej atmosféry scény, že proste nie. Fakt nie. Takže občasná gýčovosť (a s ňou spojené hranie na city) a hudba sú pre mňa mínusmi. Niekedy by tu ozaj menej bolo viac. No inak celkom pekne spracované a ešte stále mi to víri v hlave. (19.01.2024)

Velmi osvěžující a hluboký film s existencionální filozofickou tématikou. Jen ten povrchní motivátor mi nepřišel úplně dotažený a pochopitelný... Ale možná to byl záměr :) Trochu mi to připomínalo Votočkův film Na křídlech slávy (1990) . V kině mě i dost bavil obsedadlo sedící pán, který několikrát řekl, že to je totální hovadina, ale kvůli doprovodu vydržel až do konce a od začátku titulků sypal do éteru jednu nadávku za druhou. Tak jsem zvažoval, že mu řeknu, co si o tom filmu myslím já, ale nevím, zda by mu to zvedlo náladu... Možná mu pomůže ten týden k dobru. [kino MAT] (17.01.2024)

Dobře napsané pestré postavy, ke kterým jsem si rychle udělal vztah. Chápal jsem jejích motivace a užíval si jejich interakce. Soundtrack parádně sedí, dokresluje atmosféru a podtrhuje důležité momenty. Celé okořeněné správnou dávkou černého humoru. Něco asi odhadnete, ale až do konce jsem si nebyl jistý, jak to přesně celé dopadne. Sázky jsou vysoké, stejně jako napětí. I slzy jsem na konci neudržel. Velice příjemné překvapení (06.01.2024)

Taliansky snímok plný melanchólie, jemnej štipky humoru a podnetnej pointy. Celý film sa prakticky viezol na konverzačnej vlne, kde padlo aj zopár zaujímavých myšlienok o živote, vzťahoch a ľudských prioritách, a to všetko na veľmi príjemnom hudobnom podmaze. Musím ale povedať, že mňa to až tak nebavilo a po pár minútach som sa už začal nudiť. Malo to aj svoje svetlé chvíľky, ale celkový dojem z filmu bol dosť rozpačitý, takže za mňa len priemer. 55 % (12.02.2024)

Určite u mňa zahrala atmosféra kina Lumiere, ktorá v celkovom dojme pridala aspoň jednu hviezdičku. V hlavnej úlohe môj obľubený Toni Servillo, známy predovšetkým zo Sorrentinových filmov. No narozdiel od týchto tu nemá veľmi čo hrať. Zachraňuje to svojou charizmou a dobráckym úsmevom (aby sme pochopili, že naozaj hrá postavu dobráka). Valerio Mastandrea už v podobnom filme hral, dokonca od rovnakého režiséra (Miesto splnených túžob). To boli silnejšie štyri hviezdičky. Film ťahá skvelý nápad. Rozoberáme tu veci, o ktorých sme už všetci niekedy chtiac-nechtiac premýšľali (napr. ako by vyzeral náš pohreb). Páči sa mi aj nie prvoplánový prístup k výberu dôvodov, prečo dotyční spáchali samovraždu. Slabšia mi prišla postava malého chlapca - bol asi iba barličkou pre dôležitejšiu postavu policajtky, ktorá vďaka nemu znovuobjavila svoj materský pud. Aj nemocničná scéna s tým, keď sa naplno prejavil charakter jeho rodičov mi prišla ako jediná zlá z celého filmu. Rozprávačský koncept siedmich dní by sa vopred mohol zdať ako repetitívny a schematický, no napokon bol využitý veľmi dobre. Záver zodpovedá minimálne dve otázky, ktoré sme si počas celého filmu kládli (no spoiler). (08.01.2024)