Legenda o létajícím Cypriánovi

Príbeh treba chápať ako očistu ľudskej duše a hľadanie rovnováhy. Komorná dráma odohrávajúca sa za múrmi kláštora s retrospektívami do minulosti je podporovaná nádhernou kamerou Štefana Bučka, majestátnou silnou hudbou Vladimíra Martinku a vydarenou réžiou Čengel - Solčanskej. Je na škodu veci, že zásadné zvraty v príbehu ( nájdený kameň, resp. kniha ) sú postavené na náhode, ktorá je bijúca do očí a znevažuje celý film. Tým sa dostávam k najväčšiemu problému a tým je scenár a stavba príbehu. Ak sa jedná o duchovný ráz, tam je všetko v poriadku, ale na posúvanie deja sa použilo príliš mnoho barličiek. (25.11.2010)

"SME POSLEDNÍ, ČO TO MÔŽU VIDIEŤ. PO NÁS PRÍDU BARBARI." --------- Predsudky sú kurvy. Tie som dlhodobo choval voči slovenskej a českej filmovej/seriálovej tvorbe, no počiny posledných rokov, ktorým som sa venoval tento a minulý mesiac, najmä teda kvôli fenomenálnej českej hre Kingdom Come: Deliverance, ma presvedčili o niečom, čo som síce vedel už aj predtým, ale na SK/CZ tvorbu neaplikoval – že kinematografia každej krajiny má svoje klenoty. I keď je pravda, že silne nadhodnotených hovien je tu viac ako požehnane, lebo tu máme ťažkých vlastencov, ale o tom potom. Legenda o lietajúcom Cypriánovi je (nezačlením sem tú typickú ospravedlňujúcu frázu "na slovenské pomery") viac než solídny film, hoci ešte stále netuším, o čom vlastne bol. Scenár je jeden veľký zmätok, ktorý maximálne zatieňuje vynikajúcu technickú stránku. Kamera je priam božská, do detailov vypiplané interiéry a exteriéry, výprava prosto na jednotku, spanilá hudba kláštorných tónov, hustá atmosféra, Igonda hral ako šéf (ako vždy) a aj ten malý blonďavý fagan si celkom dával. Cyprián ma hodne bavil, atmosfericky aj štylisticky značne pripomínal práve vyššie spomínané KCD, ale najmä Meno ruže, čo sú asi najväčšie komplimenty, aké by mohol v tomto prípade film dostať, nakoľko z KCD som bol hotový na plnej čiare a na Meno ruže neviem ani na chvíľu zabudnúť odvtedy, čo som ho prvýkrát videl, a to už bude čochvíľa rok. Mám chuť dať tomu štyri, no to by som potom musel Annaudovmu veľdielu dať päť, čo aj dám, ale až počas ďalšieho opakovaného zhliadnutia v eventuálnej budúcnosti, takže až potom! (22.03.2021)

V podstate je to nepozerateľné. Audiovizuálna gramotnosť na bode mrazu. Exhibícia pár kulís a kostýmov. Nejaký ten kôň. Aj lascívne súlože. Režijne a scenáristicky na úrovni nadšenkyne z dejepisného krúžku. Midcult ako vyšitý. Veľká sranda je najmä Solčanskej popiska k vlastnému menu na záhlaví rovnomennej knižky, kde samu seba stavia do rady Bergman, Tarkovskij. Táto režisérka dala motiváciu k znovuoživeniu pojmu meštiacka pseudokultúra. K machináciam okolo produkcie tohto projektu netreba hovoriť veľa, pofidérne praktiky sa tu dedia z generácie na generáciu. No dosť bolo rýpania. Vzdajme Mariane hold. Veď to robí pre nás, pre tento národ! Navzdory krutému osudu a finančnej tiesni je stále umelkyňou. Ďakujeme ti Mariana! (24.05.2012)

Skvelá vizualizácia, výborne zahrané hlavné i vedľajšie postavy, skvelá hudba. Prekrásna príroda Pienin sa len tak mihla v tomto filme, snáď aby neodvrátila pozornosť od sondy do duše človeka, ktorý bol zbojníkom i pytliakom, aby sa neskôr prerodil do učeného mnícha. Cyprián veľmi túžil po slobode. Získal ju len vnútorne, lebo prísne pravidlá mníchov ju inak neumožňovali. Krásna pieseň k filmu v podaní Zuzky Smatanovej len dovršuje kvalitu tohto u nás ťažko uznávaného diela. (06.12.2010)

Ak najlepšia na filme bola Zuzka Smatanová a jej pieseň v záverečných titulkoch tak asi nie je niečo v poriadku :D. Inak ak na dotvorenie atmosféry je omieľanie toho istého hudobného motívu tak to postupne začne vadiť. Príbeh bez nejakého pátosu a energie bohužiaľ skôr nudí ako budí pozornosť.....Avšak na slovenské pomery ešte stále pozerateľné s neokúkanými hercami s výnimkou Latináka, ktorý hra síce v každom filme rovnako ale ide mu to :).... (03.09.2011)