Twixt

A to bylo co, ty vole? Experimentální a příšerně nudná patlanina o upírech directed by Coppola. Já ho za to neodsuzuji - asi si chtěl ve stáří vyzkoušet něco úplně jiného než předtím. Jenže experimenty se můžou a nemusí povést, a tohle se rozhodně nepovedlo. Ani horor to není, spíš pohádka o upírech s pár pokusy o humor. Kamera je sice dobrá, ale jinak to má extrémně nezajímavý (a poměrně pitomý) příběh, ve kterém se nějakému spisovateli zdá o upírech a duchovi Edgara Allana Poea, který tam s ním mluví, strašně to nudí, nenadchlo mě to vizuálně, ani nevidím důvod, proč by ten film někdo pouštěl do světa, protože je to naprosto zbytečný film, ale tak co už. Vzniklo to, Coppola si zablbnul, dívat se na to moc nedalo a abych přesně pochopil jeho záměry, musel bych být jeho klon, jinak ne. 1* (12.04.2020)

Príjemný horor o spisovateľovi, ktorý sa v rámci propagácie svojej knihy dostane do malého mestečka, kde mu šerif vnukne myšlienku na knihu inšpirovanú miestnymi sériovými vraždami. Po tom, ako sa mu v noci začne zjavovať duch tajomného dievčaťa, rozhodne sa nápad akceptovať a o tieto vraždy sa zaujímať bližšie. Twixt sa rozhodol natočiť známy F. F. Coppola na základe svojho neurčitého sna, resp. nočnej mory, čoho výsledkom je podobne neurčitý a chvíľami značne nekonzistentný film, ktorý občas pôsobí ako výcuc z viacerých známych, už využitých nápadov. Pri pozeraní mi to však príliš nevadilo a ani som sa nenudil, čomu zrejme pomohol aj pekný, goticko rozprávkový vizuál, dopĺňaný príjemnou a podmanivou hudbou. Hoci sa tu prelínajú viaceré hororové motívy, film moc strašidelný nie je a ostáva tak už iba na samotnom divákovi, koľko pozornosti venuje príbehu a nakoľko mu bude vyhovovať pristúpiť na jeho mystery hru. (10.06.2012)

Toto natočil Coppola? Neviem, či sa na staré kolená už úplne zbláznil alebo vekom od neho odišiel aj posledný kúsok režisérskeho talentu, ale pokiaľ mieni aj naďalej nakrúcať filmy v štýle Twixt (údajne podľa jeho sna, resp. nočnej mori) tak to nech radšej „remeslo“ zavesí na klinec a užíva si dôchodku. Twixt je absolútne nesúdržný mix všetkého možného – tu sa chvíľu tvári duchársky horor, neskôr prídu na rad aj upíry, masový vrah... značne sa do toho zamieša fantasy, Edgar Allan Poe (vážne?!) atď. Občas to pôsobí ako groteska alebo priam komédia (scény videohovorov s manželkou). Je badať aj pokus o drámu, no ako všetko ostatné ani tá nefunguje. Príbeh je jeden nezmyselný fantazmagorický guláš, ktorý neponúka absolútne žiaden dôvod zotvrvať pri ňom až do záveru. Navyše to je celé zabalené do nechutného digitálneho looku, kde sa striedajú scény z reality s tými snovými, ktoré sú natočené kompletne s digitálnym pozadím (ala Sin City). Na to však evidentne neboli peniaze a tak tieto do kompletne modrého filtra obalené scény pôsobia lacno. Hudba nie je v podstate žiadna alebo je tak nevýrazná, že sa ani nedá vnímať. Film bez atmosféry, ktorý neobsahuje žiadnu aspoň sebemenšiu scénu, ktorá by mala gradovať a v takom mdlom tóne ako film začal aj skončí. Val Kilmer je na plátne takmer po celý čas, čo tiež nebola priam najšťastnejšia voľba, pretože do role neúspešného spisovateľa sa mi veľmi nehodil, veril som mu akurát tak to neustále chľastanie. Naopak vyniká mladučká „upírka“ Ella Fanning a prajem jej rovnako ako úspešnejšej sestre Dakote zaujímavejšie úlohy. Ani neviem za čo tu hviezdičku dávam, snáď len za to, že som to vzhľadom na krátku stopáž vydržal dopozerať do konca. 1,5* (04.07.2012)

Koniec jedného veľkého režiséra. Coppola sa snaží o niečo neskutočne filozofické, ale je to úbohé a nefunguje to v jedinom smere rozprávania. Všetky tie pseudointelektuálne reči pôsobia smiešne, o to viac, o čo vážnejšie ich tragickí herci prenášajú. Celá tá hromada kecov okolo tiež a výsledkom je jedno veľké nič. Jak umelecky, tak hororovo. Jedinou svetlou stránkou filmu je Elle Fanning, ktorá je ako mŕtva malá upírka s rovnátkami cool a keď je poriadne od krvi, vyzerá super, len škoda, že sa takto neobjavila v nejakom lepšom filme. Ona a ešte tá scéna, keď sa prvýkrát stretne s Kilmerom (jediná dobre natočená scéna z celého filmu) sú tým málom, na ktoré sa dá tomto braku pozerať. A to najbolestivejšie, tie rozhovory medzi Kilmerom a Chaplinom, sú tak násilne umelecky ambiciózne a pritom tak nehorázne kŕčovité a nudné, až to bolí. Poe sa musel v hrobe obracať. (29.07.2012)

Coppola v silne umeleckom móde. To máte tak: je vám 70+, máte v Napa Valley lukratívnu vinársku manufaktúru, pravidelne inkasujete tučné royalty checks za Godfathera (resp. Apokalypsu) a nie ste viac odkázaný na kariéru konvenčného filmára v mainstreame. Tak si vymyslíte osobitú gotickú duchárčinu, obsadíte do nej oteklého Icemana Kilmera, necháte ho poflakovať sa v digitálnych kulisách, viesť duchaplné dialógy s digitálne ošetreným Edgarom Allanom Poe a len tak pomimo do toho ešte nacpete tínedžerský gang, ktorému šéfuje emo upgrade Motorcycle Boya z Rumble Fish, recitujúci Baudelaira pri mesačnom svite (digitálnom, pochopiteľne). Musím tomu dať rešpekt, aj keď divácky je to miestami poněkud ošemetná záležitosť. (24.04.2023)