Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Akční
  • Horor
  • Komedie

Recenze (1 492)

plakát

První znamení: Přichází satan! (2024) 

Podstatne lepšie než som po priemerných ukážkach čakal. Tie sľubovali ďalší zbytočný prequel, o ktorý nikto veľmi nestál, no The First Omen skôr než všetky tie súčasné hollywoodske prequels a remakes pôsobí ako taký indie horor. Takže žiaden dôraz na zbytočné lakačky, žiaden hlúpy scenár (s teenagermi), ale skôr príjemne pomalé tempo, podivná atmosféra a jeden príbeh o zrodení diabla. Paradoxne to, že musí byť The First Omen prequel k slávnejšiemu filmu a nie samostatným kúskom je jeho najväčšou slabinou. Stihnúť toho počas stopáže musí mnoho a tie prístupy sa dosť bijú medzi sebou. Arkasha Stevenson by chcela byť z časti svojská, no z tej ďalšej sa musí striktne držať v mantineloch pôvodnej story, zároveň sa musí snažiť zapáčiť aj súčašnému divákovi, ale natočiť aj dôstojný prequel, ktorý nebude len obyčajným ždímaním značky. V jadre tam tak niekde je zaujímavejší horor driapajúci sa na povrch, ale vo výsledku ostalo skôr u nesúrodého filmu, ktorý úplne nenaplní svoj potenciál. Na prvotinu režisérky však dobre natočené a možno, keď Arkasha Stevenson dostane v ďalšom horore o niečo volnejšiu ruku čo sa týka námetu, tak predvedie niečo výraznejšie. Uvidíme, no rozhodne ju budem do budúcna sledovať. V The First Omen to síce ešte úplne nevyšlo, ale aj tak po päťdesiatich rokoch od pôvodného filmu doručila to najzaujímavejšie v rámci série, pri ktorom pôsobí chabý remake, aj priemerný seriál ako tretia liga. CELKOVO: 6/10

plakát

Tarot (2024) 

TaHnoj, teda Tarot! Sľubný začiatok, skvelý dizajn ústredných bubákov (no dohromady tak v piatich minútach filmu), ale s každou pribúdajúcou minútou to klesá do tak podpriemerných vôd, až som to v závere už ledva usledoval. Ten najtuctovejší hollywoodsky horor s dementným scenárom, kde sa nikto nesnažil, lebo veď teenegari by na ďalší PG-13 horor mohli do kina prísť aj tak. Takže to vo výsledku vyzerá tak, že kamoši začnú umierať, o desať minút si povedia, že za to môžu tarotové karty, lebo veď hej, to dáva hneď najväčší zmysel, vygooglia si, že čírou náhodou pár minút autom od nich býva babka, ktorej o polnoci zaklopú na dvere, tá im pri čaji vyrozpráva trápnu ducharskú story o tarotových kartách a poumierajú ďalej, až to celé nejako skončí. Ja som bol skutočne na začiatku aj pomerne zvedavý, ale na konci už nepomohlo ani odložiť mozog do vedľajšej izby, taká sa z toho stala tuposť. CELKOVO: 3/10

plakát

Žraloci v Paříži (2024) 

Xavier Gens sa po siedmich rokov vrátil k hororovému žánru ... a vlastne ani nemusel. Jeho žraločí prírastok totiž skôr než jeho lepšie kúsky pripomenie tie najhoršie. A vlastne pozabudol aj na to, že má natočiť horor a pokúša sa o akési vyššie ambície a mix žánrov, kde hororovejšie scény so žralokom sú tak dve (z toho funguje akurát tak jedna v parížskych kanáloch v strede filmu). A zvyšok je zameraný na absolútne nezaujímavú drámu s eko príbehom, no s postavami hlúpejšími než ten žralok. A aby nebol celej katastrofe koniec, tak to Gens v závere zakončí akčnou scénou, kde vybuchujú mosty a po žralokovi sa strieľa guľometmi. Wtf? Mať to horšie triky, tak uverím, že to točilo odpadové štúdio The Asylum. Vo výsledku tak podobná katastrofa ako nedávny No Way Up. CELKOVO: 3/10

plakát

Cizinci: Kapitola 1 (2024) 

Akoby nebol dostatočný horor prejsť sa v Bratislave po desiatej hodine po Obchodnej ulici, Amíci si tu prídu (do Malých Karpát) natočiť ešte aj filmový horor. Akurát tu bohužiaľ poslali režiséra, ktorý dobrý film nenatočil cez dvadsať rokov a keď už niečo točí tak to vyzerá buď takto alebo ako The Strangers: Chapter 1. To, že sa jedná o remake by nevadilo. Síce nevidím zmysel v tom remakovať pár rokov starý home invasion thriller odhrávajúci sa prevažne v jednom dome a lese, ale budiž. Problémom je, že táto verzia z roku 2024 vyzerá aj oproti tej z roku 2008 ako televízny film vo všetkých ohľadoch. Či už sú to herci, kamera alebo celkový vizuál. Renny Harlin tomu nedokázal dať štipku čohokoľvek zaujímavého a ešte aj celé home invasion dianie točí tak nešikovne ako väčšinu jeho filmov. Chýba tomu správne tempo, aspoň kúsok napätia alebo štipka atmosféry. Všetko sa tak nejako deje, každý sa tu chová neúnosne debilne a potom to skončí herojickým nápisom to be continued akoby tu skutočne niekto nedočkavo očakával tú trilógiu, ktorú máme z ničoho nič dostať. Neviem čo si producenti mysleli, ale ambície evidentne neboli vysoké, keď si na natočenie troch filmov vybrali režiséra akého vybrali a poslali ho to natočiť na Dezolensko. Absolútne zbytočný, lacný remake. CELKOVO: 3/10

plakát

Problém tří těles (2024) (seriál) 

Pár zaujímavých myšlienok z knihy, ale dohromady na ploche jednej epizódy (z takmer osem hodinovej stopáže celého seriálu). Ten zvyšok je skôr pomerne generické sci-fi, kde jediná skutočne fungujúca linka je tá čínska zo sedemdesiatich rokov, kde postavy majú nejaký reálny vývoj, motiváciu a konanie. Zvyšok je také plácanie sa od devíti k pěti, ktoré sa tvári strašne dôležito a chcelo by to miestami nahadzovať aj existencionálne otázky, ale v prevedení ktoré polovicu času pôsobí ako lacné sci-fi Béčko (všetky ťažko nezvládnuté sekvencie z videohry). Vďaka silnej predlohe, ktorá má priam fantastický námet hravo usledovateľné, ale vo výsledku skôr dôkaz, že nestačí nahádzať na jednu kopu tvorcov Game of Thrones a obrovský rozpočet a čakať že z toho automaticky bude ďalší seriálový megahit. CELKOVO: 6/10

plakát

Občanská válka (2024) 

Občianska vojna natočená ako znepokojivý road movie, ktorá sa skôr než na akciu (k nejakej dôjde až v samotnom závere) zameriava na zobrazenie odpudivého stavu spoločnosti, ak by takáto občianska vojna v USA (alebo prakticky kdekoľvek inde) nastala. Alex Garland namiesto letného, resp. jarného vojnového blockbusteru doručil ďalší z jeho osobitných snímkov, kde vyslovene krásne zábery jednej jazdy naprieč Amerikou kontrastujú s až apokaliptickými zábermi na odpudivé číny ľudí. Neraz jeho film prázdnymi ulicami a diaľnicami s množstvom havarovaných áut pripomenie The Walking Dead alebo The Last of Us, ale Garland nikdy neskĺzne do žiadnej patetickosti, ale vlastne ani ľudského príbehu. Toto totiž nie je film o postavách ako takých, ale o stave spoločnosti. Avšak pokiaľ sa rozhodne pre scénu, ktorá má ždímať emócie, tak v tom momentu mu to funguje znamenite (úmrtie jednej z ústredných postáv). A zároveň sa po celý čas vyhýba zbytočnému kopaniu do ktoréhokoľvek politického tábora alebo vynášaniu rozsudkov, k čomu moho takýto film veľmi ľahko skĺznuť. Vo výsledku tak silný indie snímok, kde mi jedine chýbal nejaký väčší myšlienkový presah, tak dobre známy zo všetkých predošlých Garlandových filmov. K nejakej tej myšlienke o stave žurnalistiky a morálky síce dôjde, ale táto kritika po celý čas kĺže iba po povrchu, nežby sa poriadne rozvinula. Nič to však neuberá na intenzite snímku alebo jeho odkaze. CELKOVO: 8/10

plakát

Kaskadér (2024) 

Krásna pocta filmovým kaskadérom ... a to je tak všetko. David Leitch si natočil film sám pre seba, ale akosi zabudol na to, že ten pravý jednoduchý letný hollywoodsky blockbuster musí baviť aj davy, nielen pár filmových geekov. Vo výsledku, tak pocta kaskadérom, ale s úplne banálnou krimi záplektou, komédia s pramálo skutočne funkčným humorom, hravé akčné scény, ale s absentujúcim napätím, a romantika, ktorú skôr tiahne sympatické ústredné duo Gosling a Blunt, než samotný vzťah týchto postáv vo filme. Absolútne neškodný film, z ktorého síce priam sála Leitchova radosť z toho, že sa mohol kaskadérsky vyblbnúť s celoživotnými kamarátmi na pľace vo veľkom štýle, ale zároveň film, ktorý vo všetkom ide tak nejako na pol plynu. CELKOVO: 6/10

plakát

Rivalové (2024) 

Najsexi film roka. Luca Guadagnino si berie to najrajcovnejšie z Call Me by Your Name, to najlepšie zo športových filmov a ešte to zaobaluje do neskutočne originálneho a sakra štýlového vizuálu plného nápaditej kamery, parádnej hudby a dravého strihu. Nejednoznačný, iba v náznakoch naznačovaný bisexuálny trojuholník zaobalený do tenisového filmu, kde tie, parádne natočené tenisové zápasy hrajú až druhý prím. Ten prvý hrá zbesilá vyprávěcí štruktúra, ktorá skáče v časových obdobiach v každom druhom strihu, ale divák sa ani raz nestratí v postavách a udalostiach, ktoré sa práve dejú. Nie je to síce úplne bez chýb (napr. trochu zbrklý samotný záver a posledný záber filmu bez dostatočného climaxu), ale faktom je, že Luca Guadagnino natočil zatraceně hot and cool movie! CELKOVO: 8/10

plakát

Furiosa: Sága Šíleného Maxe (2024) 

The question is, do you have it in you to make it epic?” A obávam sa, že George Miller vo veku 79 rokov už nemá na to natočiť tak epický film akým bol Fury Road. To, že sa vybral inou cestou než Fury Road by vôbec nevadilo. Predsa len zopakovať jeden z najlepších akčných fimov (a pre mňa jeden z najlepších kinozážitkov EVER) prakticky nejde. Ako už len tromfnúť dokonalosť, všakže? No tam, kde sme si pred deviatimi rokmi pri traileroch na Fury Road hovorili, že ten film ani náhodou nemôže dohnať tú zbesilosť trailerov a on ju nakoniec dohnal ešte 10x viac a lepšie, pri Furiouse to je presne opačne. Našlápnutý trailer skôr klamal telom a ten film by vo viacerých momentoch potreboval aspoň štvrtinu zbesilosti Fury Road, aby nakopol tempo a obhájil si tú dva a pol hodinovú stopáž. Tam kde si totiž Miller vo Fury Road vystačil s náznakmi toho ako okolitý svet funguje a nechal diváka si domýšľať zvyšok, vo Furiose dostávame priam až otrocké vysvetlenie každej jednej veci a udalosti, ktorá sa mihla vo Fury Road. Ako prišla Furiosa o ruku, ako sa škonštruoval War Rig, ako vyzerá Bullet Farm, ako to vyzeralo v Green Place,  ... a množstvo ďalších detailov, ktoré boli vo Fury Road zahalené tajomstvom. Vysvetlenie každého miesta Wastelandu, ktoré sme nikto ani veľmi nepotrebovali vidieť. Navyše to neponúka vôbec nič čo by si niekto nedomyslel sám už vo Fury Road (a vysvetlenia, ktoré ponúka občas nedávajú žiaden zmysel - viď keď Furiousu v Citadele polovicu filmu nikto nehľadá). Furiosa tak nakoniec pôsobí skôr ako datadisk k hlavnému (a lepšiemu) filmu, nežby si ako film obhájila svoju samostatnú existenciu. Odlišný prístup by sám o sebe nevadil, ale musel by to byť prístup akokoľvek zaujímavý. Furiosa je však o dve, až tri úrovne pod Fury Road, nielen čo sa týka postáv (Anya Taylor-Joy je pomerne nezaujímavá a Chris Hemsworth skôr vyhrotenou, zvrátenou paródiou zo štvrtého Thora), ale hlavne akcie. Väčšina ačkných scén sa odohráva v podivnom "tichu", úplne absentuje pompézny soundtrack, ale aj koherentnejší strih alebo akékoľvek napätie (keďže z Fury Road už vieme kto všetko sa dožije ďalšieho filmu). Chýba tomu správny drajv a keď už konečne k nejakej tej akcii dôjde, tak nevie vôbec strhnúť. Komentár síce vyznie negatívne, ale to zo mňa skôr hovorí sklamanie, že Miller sa nedokázal ani z časti priblížiť kvalitám predošlého filmu. Natočil si film pre seba, aby sa mohol piplať s každým detailom jeho vysneného Mad Max sveta, ale zabudol pri tom čo divákov tak ohúrilo na Fury Road. Zaoberá sa tak detailami na ktoré sa nikto nepýtal, ale neponúka film, ktorý sme si deväť rokov pýtali všetci. Zmena prístupu sama o sebe nevadí, ale keď už chcel Miller prísť s takto razantnou zmenu (tempa, žánru, akcie), tak musel by ponúknuť zaujímavejší príbeh než ten ktorý sme dostali (prakticky obyčajná cesta za pomstou bez čohokoľvek navyše). Jo, keď si jedenásty krát pustím Fury Road tak teraz už budem vedieť kedy a prečo sa Furiousa naučila šoférovať War Rig, ale je mi tá informácia k niečomu? Ťažko povedať. Nie zlý film a kreativita sa Millerovi nedá uprieť, ale po deviatich rokoch čakania na pokračovanie je pre mňa zároveň Furiousa najväčším tohtoročným filmovým sklamaním. Po dokonalom Fury Road sme totiž dostali skôr priemernejšiu Furiosu. CELKOVO: 6/10