Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Kto by mohol zabudnúť na obl'úbenú postavu Sváka Ragana v hereckej kreácii neopakovatel'ného Jozefa Krónera? Trojdielny televízny film Sváko Ragan, ktorý vznikol podl'a poviedok Ela Šándora, si už pri svojom prvom uvedení pred mnohými rokmi okamžite získal priazeň divákov. Priniesol nielen dobrú zábavu, ale aj príťažlivý pohl'ad na svet myjavskej lokality s mnohými rázovitými zvykmi a postavičkami a vtipne využívaný dialekt, najmä myjavský a brezovský. Nad tým všetkým však dominuje schopnosť Sváka Ragana vynájsť sa aj v tých najnepríjemnejších situáciach...
Brezovskí garbiari boli známi nielen kvalitou svojich výrobkov, ale ischopnosťou svoje výrobky na jarmokoch úspešne popredať. Vel'a sa po jarmokoch a trhoch v blízkom i vzdialenejšom okolí Brezovej nachodil aj Sváko Ragan a nečudo, že na svojich obchodných potulkách zažil aj kadečo veselého a spravil nejeden vydarený, ale i menej vydarený "kšeft"...
Scenárista Bedřich Voderka s režisérom Martinom Ťapákom obrátili pohl'ad v tretej a poslednej časti filmu aj na túto dôležitú časť Sváčkovho života. Sváko Ragan má už dospelého syna Ščevána, ktorého treba dôkladne priučiť otcovskému garbiarskemu remeslu a najmä zasvätiť ho do fígl'ov "gšeftovania s partiékou". Dcéra Juda je zasa pomaly zrelá na vydaj a treba sa rozhodnúť pre toho najlepšieho pytača, čo iste nie je jednoduché... (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (64)

Trsto 

všechny recenze uživatele

Sváko Ragan alias maestro Kroner . Skvost našej kinematografie a je veľká škoda, že takéto kvalitné snímky sa u nás už asi nikdy nenatočia ...a bude to hlavne tým, že proste páni herci už vymreli :( česť ich pamiatke . Ani sa mi nechce uveriť, že to je už 16 dlhých rokov, čo nás tento úžasný herec opustil . ()

diodoros 

všechny recenze uživatele

Klasická slovenská komediálna televízna miniséria o živote Slovákov na Záhorí a v okolí v medzivojnovom období so všetkým, čo s tým súvisí (remeslo, jarmoky...), ale zameraná hlavne na humornú časť. Herci sú výborní a uveriteľní, najlepší je bez debaty Jozef Kroner (v niektorých scénach dokáže rozosmiať iba pohľadom). Film popretkávaný humornými scénami z krčmy a z tanečných zábav, životnými príhodami, Raganovou životnou filozofiou, západoslovenskými nárečiami (v pár scénach im fakt nie je rozumieť) a samozrejme nezabudnuteľnými hláškami, ktoré spolu vytvárajú obraz jednoduchého (rozumej prostého) života na dedine, ktorý teba brať s nadhľadom... Výborná slovenská klasika. ()

Reklama

anderson 

všechny recenze uživatele

Kult kultov. Teda pre ľudí ktorí rozumejú mentalite tohto kúta západného Slovenska. Tí ostatní by to radšej nemali hodnotiť, ani pozerať. Skrátka úzkoprofilová nadčasová zábava. A JOZEF KRONER ? Ako rodákovi z úplne inej časti SR mu musím vyseknúť hlbokú poklonu, v tom s akou ľahkosťou sa vžil do tejto role. (11.4.2006) ()

Hombre8 

všechny recenze uživatele

Mne stačí, keď viem rátať. Raz, dva, tri, tri, stopäťdesiat korún... Semotamo dobrý gag, semotamo dobrý vtípek, ale celkově spíše hloupoučké. Srovnání se Slovácko sa nesúdí vůbec nepřipadá do úvahy. Řada postav se nevím proč chová jako retardi a spoustu času zabírají natahované scény nebo přímo nuda. ()

rubik1 

všechny recenze uživatele

Som z oblasti Myjavsko-Staroturanských kopaníc a je to skutočne nádherný pocit "očut ve filme totok krásné nárečé kerým sa u nás vyprává." Jožko Kroner bol geniálny herec ktorý vedel zahrať proste všetko. Žiadna póza alebo charakter preňho nebol problém. Kopanice sú nádherná a rázovitá oblasť nášho krásneho Slovenska a nie len preto že tu bývam. A to ako Sváčko volajú budíkom do Bratislavy je asi tá najnezabudnuteľnejšia alebo ak chcete najkultovejšia scéna v dejinách slovenskej kinematografie.. ()

Galerie (4)

Zajímavosti (9)

  • Skutočný Sváko Ragan sa volal Martin Lacko a narodil sa v roku 1847 na Brezovej ulici. (Jaroo)
  • Filmovalo se také na hradě Červený kameň. Filmovalo se i v obci Vrbová a Lakšárská Nová Ves. (M.B)
  • Režisér Martin Ťapák sa rozhodol aj pre Záhorskú Bystricu napriek tomu, že dej sa odohráva prevažne na Myjavských kopaniciach. Dôvodom bola zhodná architektúra oboch lokácii. Na základe rozprávania starších bystričanov vieme, že niektoré humorné scénky v druhej časti (ako napr. jazda na kolotoči, prevoz truhly aj s muzikantami na voze) boli sfilmované na základe prerozprávania tecinky Marky z dolného konca pánovi Krónerovi. (10kacena)

Reklama

Reklama