Šeptající fantom

Na krasokorčuliarskom tréningu predstavenia Snehulienka a sedem trpaslíkov. Tréner: "Vierka, prosím Vás vyššie tú nožičku! Ešte! A pozor na trpaslíkov, lebo im uši poodtínate! Viac gracióznosti Vieročka! Skáčete ako kozľa!" Dialógy v zásadne vážnom deji - čisté čaro nechceného humoru. Plus kadejaké, dole ušami sa ťažko počúvajúce spojenia typu súdruh doktor, súdruh major a súdružka kapitánka. Interiéry Šport baru - radosť pozerať. Úspešné odhalenie zavŕši prísľub krajších a početnejších kvetov pre hrdinnú kapitánku. A na záver ešte jeden dialóg. Vážne hlásenie podriadeného kpt. Hroncovej: Policajt: "Pred Carltonom došlo k nehode. Chodci napadli rakúskeho turistu. Kpt. Hroncová: "Prečo?". Policajt: "Mal na sebe lyžiarsku čiapku.". Sladká normalizačná neresť. Alebo guilty pleasure, ako sa dnes hovorí, však? (15.03.2021)

Nie žeby Šepkajúci fantóm nebola pozerateľná detektívka, ale obsahuje viacero rozpačitých scén a dialógov ako napríklad sekvencia karnevalu alebo aj samotné záverečné dejstvo.....tá žena bola zavraždená, alebo iba postrelená? Nemohli tvorcovia ponúknuť odpoveď? Rok 1975 bol rokom ženy a tento film sa toho drží ako kliešť. Nakoniec pekné tváričky našich herečiek je jeho najväčšie pozitívum. 50% a nie vždy budem pri dvojici Lettrich Tallo zaokrúhľovať nahor. (16.02.2017)

Iste má to kopec chýb :od hereckých výkonov až po scenár -čo sú teda dosť podstatné veci pri filme,ale reálie rokov sedemdesiatych sú reálne a mne to pripomína dobu ,keď sme chodili ako žiaci ZDŠ (základnej devätročnej školy) na koncoročný výlet do Bratislavy.(v meste kde sa to z veľkej časti filmovalo.) Film pre mňa má určité "kúzlo " a preto 5 hviezd. moja zaujímavosť: Filmovanie snímky Šepkajúci fantóm prebiehalo v Bratislave a Senci. (dyfur) (25.02.2015)

Jsem zmatená. Jméno Andreje Lettricha mám spojeného se skvělým filmem Bratia a miniságou Červené víno. Naproti tomu Fantom je pouze průměrnou detektivkou. Nejsou to zdaleka jen scény navazující tak rychle na sebe až působí chaoticky, ani nedostatek emocí u jednotlivých postav, je to i hlavní postava kapitánky v podání Sylvie Turbové. Jakoby nevěděla, jak má svou postavu uchopit. Na detektivkách mě baví, když můžu sledovat jak se příběh rozplétá a tak trochu koukat vyšetřovatelům pod ruce, odhadovat pachatele. Nebo když je příběh natolik zajímavý a neobvyklý, že mě baví jen pozorovat, jak se odvíjí a vůbec se neobtěžuji myšlenkami, jak to mohlo být doopravdy. Šepkajúcí fantom nemá bohužel ani jednu polohu. (04.07.2015)

„Tebe je to smiešne, ale ženy sa boja večer čo i len ísť do kina.“ – „Aspoň budú sedieť doma.“ Bratislavský sériový vrah, ktorý sa plazí tmou slovenského hlavného mesta, britvou reže blondíny a po jeho krvavých stopách vyráža Ivan Rajniak (ORLIE PIERKO, MATKA, ČERVENÉ VÍNO)? Tak na toto som sa tešil týždeň dopredu. Bohužiaľ sa opätovne dokázala moja naivita. Neviem prečo, ale naozaj som si myslel, že to bude drsný, tvrdý a temný triler. Samozrejme „v rámci možností“ - druhé MLČANIE JAHNIAT som nečakal. Ale ani frašku. Nanešťastie, komunistická doba, ktorá robila z ľudí všetko, len nie slobodných ľudí, ich robila aj zo scenáristov, režisérov a hercov, ktorých postavy museli prenášať vety „Najsmutnejšie na tom je, že takýto ľudia vychovávajú našu športovú mládež“. Policajtka pri vypočúvaní svedka hladká (!), na mieste činu stojac nad vychládajúcim telom svojej kamarátky s podriadeným veselo žartuje a večer ukončí vyšetrovanie s tým, že musí ísť manželovi (Štefan Kvietik!) kúpiť kapustu na večeru (?!?). Po tom všetkom som (ďalej napr. dialóg „Odovzdávam tejto spoločnosti hodnoty, o akých sa vám ani nesníva.“ – „To je ale vaša povinnosť!“) skutočne nemal najmenšiu chuť „vychutnávať si príbeh“ (snáď len dodám, že vrahovu identitu som odhalil v prvej polhodine, čo ma samého prekvapilo) a z hereckých výkonov som bol otrávený. (25.03.2010)