Anderton

Celý diel sa odohráva zrejme v tom najlepšie vymyslenom vesmíre, respektíve vo vesmíre s najmarkantnejšími zmenami. Eduardova povaha mu však stále velí takmer už už povedať celú pravdu, ale nakoniec nepovedať nič, aby ho mali všetci znova za blbca hodného návštevy psychiatra. Finále sa odohráva na Elisinom koncerte a má aj predpokladateľnú pointu, na ktorú som sa ale veľmi tešil a dúfam, že z nej tvorcovia v ďalšej epizóde vyťažia maximum.

Manželská kríza doprevádzaná navyše aj načrtnutou neverou pôsobí trochu našróbovane, najmä ak si uvedomíme, že Elisa je tehotná. Eduard opäť musí kľučkovať v tom, čo povedať a čo nepovedať, tentokrát pri klasickom rodinnom stole. Osobne by som radšej vyložil karty na stôl, alebo úplne mlčal, takto pôsobí jeho postava nie príliš prirodzeným spôsobom. Najzaujímavejšia na epizóde je záverečná časť, ktorá opäť odkrýva ďalší vesmír, kde je situácia tentokrát radikálne odlišná.

Nápad s prehodením si úloh, čo sa týka cestovania naprieč vesmírmi, je skutočne skvelý. Elisa tak zisťuje, ako sa veci v skutočnosti majú. Potom prekvapí chovanie Eduarda, ktorý stále zapiera, i keď je už zrejmé, že Elisa si vzala "červenú pilulku". A on ju dokonca na ňu aj upozornil. Akoby scenár písali dvaja scenáristi, ktorých názory na to, ako by mala hlavná postava reagovať, sa vzájomne líšili.

Zatiaľ epizóda, ktorá má najväčšie grády a v ktorej už Eduard rieši problémy bezprostredne s dotyčnými zoči voči. O čo ide im nesmie prezradiť, pretože by mu asi neverili, a tak kľučkuje ako sa dá a tancuje stále na tenkom lade, aby boli tie obrazné prirovnania dve. Príliš ale tomu nerozumiem, dokázať, že má pravdu, by nebol problém, stačilo by stlačiť iba jedno tlačidlo v ruke a jeho alter ego by uveriť skrátka muselo. Epizóda má perfektnú bodku, vďaka ktorej už tentokrát zaokrúhlim, aj napriek viacerým nedostatkom, nahor.

Francúzska režisérska dvojica prekvapila už minimálne dvakrát, pričom raz urobila aj dieru do sveta, Ťažký rok to ale bude mať ťažké a to hneď z viacerých dôvodov. Na komédiu je málo vtipný, na spoločenský komentár málo cynický a absentujú v ňom zapamätania hodné postavy a uveriteľnejšia zápletka. O čo dvojici protagonistov ide, nie je vôbec jednoduché určiť, pričom sa v určitom momente zdá, že v centre ich pozornosti by malo byť vlámanie sa do ústredia banky. Ide však len o jednu epizódku z ich "odysey" v skupine, ktorej členovia občas pôsobia akoby utiekli z psychiatrickej liečebne. Prečo je polícia tak bezmocná a každému prejde úplne všetko, len dlžoby nie, je možno záhadou, na ktorú poznajú odpoveď iba vo Francúzsku, respektíve v ich zákonoch.

Epizóda sa spolovice venuje tomu, prečo Eduardov otec v jednom svete nezomrel a ďalej histórii zoznámenia páru v študentských rokoch. Na konci učiní Eduard isté veľmi radikálne rozhodnutie, ktoré by som odhadol tak na predposledný diel. Dá sa však predpokladať, že osud si svoje cestičky opäť nájde. Zatiaľ však nerozumiem niektorým pravidlám fikčného sveta; pokiaľ vieme, že existuje obrovské množstvo vesmírov, z čoho v niektorých Elisa logicky nezomrela, aký má význam meniť časovú chronológiu v jednom z nich.

Eduard sa vydáva na prieskum prvých alternatívnych vesmírov a zisťuje niečo podobné, ako hlavná postava Butterfly Effect. Rozdiel je v tom, že on má možností doslova nekonečno, kdežto v prípade spomínaného filmu sa "iba" cestovalo v čase v jednej línii. Potom prekvapí, že Eduarda nezdar až tak mrzí. Skôr mi ale prekážali jeho citové výlevy, tu scenáristi trochu prestrelili.

Keby som ťa nestretol beriem ako takú návnadu na Temnú hmotu, avšak môže sa stať, že vôbec nepôjde o nižšiu ligu. Seriál, ktorý vychádza z kvantovej fyziky a ponúka množstvo paralelných vesmírov, v pilote ponúka celkom vleklú expozíciu, na konci sa ale veci našťastie dajú do pohybu. Ako zobraziť portál bez toho, aby ste sa hneď zosmiešnili, nie je vôbec jednoduché, Španieli išli cestou v jednoduchosti je krása a zrejme dobre urobili.

Švédska katastrofická dráma zaujme svojou dramaturgiou, kedy sa udalosti nedejú chronologicky tak, ako sme zo žánru zvyknutí. Toto rozhodnutie bude však pre väčšinu diváctva prekážkou, predsa len umiestniť pukanie zeme v meste na začiatok tretieho dejstva je trochu riziko. Bohužiaľ si tvorcovia myslia, že základom tohto žánru sú čo najväčšie vzťahové klišé a že bez nich to proste nejde. Ale to je veľký omyl. Emmerich ich prekryje okázalou výpravou a akciou, ak však nemáte rozpočet, tak môžete publikum novým milencom mamy, ktorá je uprostred rozvodu, poriadne otráviť. Herci sú našťastie sympatickí.

The 8 Show môže pôsobiť ako chudší príbuzný Squid Game alebo Diery (prípadne ďalších, už menej ambicióznych hollywoodskych filmov pre mládež), avšak dovolím si tvrdiť, že ohľadom spoločenských alegórií, cynizmu a niektorých univerzálnych právd je z nich najlepšie napísaný. Klaustrofóbiu jedného miesta oživujú retrospektívy zo Soulu, ktoré ale nepôsobia nadbytočne, pretože len podtrhujú zistenia postáv zo "súťaže" a ich povahy. Že nám nie je doslovne vysvetlené, kto za hrou stojí, môže mnohých iritovať, nechať niektoré veci na divákovej fantázii je ale častokrát lepším riešením.