Nad propastí

Švédska katastrofická dráma zaujme svojou dramaturgiou, kedy sa udalosti nedejú chronologicky tak, ako sme zo žánru zvyknutí. Toto rozhodnutie bude však pre väčšinu diváctva prekážkou, predsa len umiestniť pukanie zeme v meste na začiatok tretieho dejstva je trochu riziko. Bohužiaľ si tvorcovia myslia, že základom tohto žánru sú čo najväčšie vzťahové klišé a že bez nich to proste nejde. Ale to je veľký omyl. Emmerich ich prekryje okázalou výpravou a akciou, ak však nemáte rozpočet, tak môžete publikum novým milencom mamy, ktorá je uprostred rozvodu, poriadne otráviť. Herci sú našťastie sympatickí. (26.05.2024)

No na jedno podívání to ujde celkem. Ale je to více rodinné drama než katastrofický film. Na obhajobu filmu však musím podotknout, že při zemětřesení nebo záplavách, to holt tak nebouchá nebo nehoří jako sopka, nebo nelítá stále něco vzduchem, jako u tornáda. Takže se dá očekávat že to nebude až tak napínavé, co se vyobrazené katastrofy týká. (17.02.2024)

"Dlužíš mi 500 korun tak sakra dělej!" Skoro som sa utopil v slzách. Brutálny katastrofický film, ktorý vás upokojí len záverečným hulákaním muezína alebo podobného brigádnika počas záverečných titulkov. A potom s nadšením vyhodíte ten kýbel použitých vreckoviek, lebo viete, že aj keď sa tragédie dejú neočakávane, v každom čase a kdekoľvek, stále je tá Škandinávia zemou zasľúbenou, kde je všetko v poriadku, dobrí Arabi a ich lesbické nevlastné dcéry, ženy zachraňujúce komunitu, ktoré sa pretláčajú štrbinami zrútených chodieb a jediní, ktorí ich zdržujú sú bieli nadradení privilegovaní sockári, ktorí v strachu o život a v nekonečnej panike vidia nádej len v statočnosti ženských záchranných skupín. O mnohých týchto nepopierateľných faktoch som doteraz netušil. Ďakujem Netflixu, že ma zase osvietil a ja som opäť bližšie k tomu, aby som sa prebudil a vytetoval si na čelo svoje duchovné meno WOKE. (18.02.2024)

Príbeh ktorý dobre opísal najmä Arsenal83, ale podstata neunikla nikomu sa okrajovo točí aj okolo prírodnej katastrofy s kvalitou spracovania vyrobené v Asylum. Mimochodom vlani prišli aj oni s dvomi na seba nadväzujúcimi katastrofickými filmami na ktorých názovsi už nespomeniem, vlastne ani na dej nie a dokonca sa mi ich nepodarilo ani len vygúgliť po stručnom opise. A presne takto skončí aj Nad priepasťou, teda skôr pod prepadliskom dejín. A zo začiatku to nebolo úplne zlé ale ten nekonečný záver a spomínaná agitka film utopili, aj keď sa nejednalo o povodeň. (20.02.2024)

Prišiel som si po priemerný katastrofický nervák a dostal som extrémne nadpriemernú homo vzťahovú telenovelu o jednej jeblej rodinke v polo rozpade, kde stará škuľavá škatuľa behá medzi bakelitovými šutrami niekde v prdeli sveta a podľa analýzy pohybu chrústov a klepkania po kameni zistí, že mestu hrozí sodoma gomora. Jej záchrane sveta výdatne sekunduje jej uplakaný ex a nový objav jej zvrátených sado maso chúťok v podobe jemne opáleného naturálneho Švéda. Aby toho nebolo málo, pod nohy sa im stále pletie ich teplá dcéra s jej ohyzdnou partnerkou, ktorá pri záchrane nevinného detského života skončí v riti mordoru a vtedy nastane ten správny čas na nejakú random balkánsku piesonku cigánskych pastierov oviec. Jednoducho ten film má všetko, od mierumilovných alahov, cez buzni, až po strong female postavy. Teda všetko až na tú pojebanú katastrofu, na ktorú lákajú ľudí. Šmejdi! (20.02.2024)