Režie:
Paolo SorrentinoScénář:
Paolo SorrentinoKamera:
Luca BigazziHudba:
David LangHrají:
Michael Caine, Harvey Keitel, Rachel Weisz, Paul Dano, Jane Fonda, Tom Lipinski, Alex Beckett, Mark Gessner, Chloe Pirrie, Ed Stoppard, Madalina Diana Ghenea (více)Obsahy(2)
V luxusním lázeňském hotelu ve švýcarských Alpách se každý rok setkávají staří přátelé Fred Ballinger (Michael Caine) a Mick Boyle (Harvey Keitel). Letos se zde Fred léčí pod dozorem své dcery (Rachel Weisz) a mezi léčebnými kúrami s Mickem vzpomínají na své pestré životy hudebního skladatele a filmového režiséra a se suchým humorem komentují své chátrající tělesné schránky. Kypící život kolem nich a ostatní excentričtí hosté - jihoamerická fotbalová legenda, mladý herec z Kalifornie (Paul Dano) nebo současná Miss Universe - jim poskytují bohaté podněty k úvahám o mládí, kráse, kreativitě, zkrátka o všem, co zahání myšlenky na blízký konec. (Aerofilms)
(více)Videa (14)
Recenze (477)
Má to Sorrentinovu úžasnou filmařskou patinu, tzn. tu zcela unikátní atmosféru, kterou znám jen z jeho filmů a je to skvěle obsazené. Ale podle mě i trochu prázdné, tu Sorrentinovu potřebu ve 45ti letech točit filmy z perspektivy sedmdesátníků (a výš) a tvářit se, že jsem tou cestou už prošel, moc nechápu. ()
Zase trocha toho umění. Nic proti němu, ale zdá se, že jsem na něj asi moc přízemní / primitivní. Ano, vnímám všechny ty (ne)zajímavé záběry, je mi naprosto jasné, že skrz ně ke mně autor promlouvá a snaží se jimi něco sdělovat, ať už je to cokoli. Ano, Keitel s Cainem jsou perfektní, ale po tom filmu nezůstane nic. Krom sdělení, že kamarádi si říkají jen pěkné věci. A pocitu, že se na to sice pěkně kouká, ale k ničemu to není... 60% ()
To levitovanie si tu mohli odpustiť. Podobná scéna mi vadila už v Záhrade. Nemyslím si, že zázraky sa dejú. Sú to len dobré veci v kontraste s tými ostatnými, ktoré oproti nim pôsobia nudne či nepríjemne. A tvrdiť, že filmový svet je v každom prípade iný od toho reálneho, je alibizmus. Keď je film o živote a riadi sa jeho zákonitosťami vo všetkej ich nekompromisnosti, jedna samoúčelná výnimka pôsobí ako päsť na oko. Samozrejme ide aj o funkciu tej výnimky. Ak je naopak zásadná, tak ako v inom filme, ktorý mi hneď zišiel na um, no nechcem ho vyspoilerovať, už je to o niečom inom (aj keď možno som tie filmy len nepochopil, aj to beriem do úvahy). Ale späť k Mladosti. Hlavné postavy sú dve celebrity na odpočinku, ktoré sledujú okolitý svet skrz luxus, a rozmýšľajú, čo so zvyškom života. Je tam krásne, na tom mieste ich zvyšku života, pretože - a tu sa dostávame k ďalšiemu faktu, ktorý popiera zázraky - krása nemusí byť ani len pozitívna. Môže byť nepodstatná alebo nedosiahnuteľná. Áno, umierať sa dá aj v švajčiarskych Alpách. A žiť sa dá... hm, aj tu. Michael Caine hrá postavu, ktorá mi pripadala z tých dvoch hlavných ako ešte hlavnejšia. Je hudobný skladateľ. Kedysi zložil krásne melódie zvané Simple Songs, ktoré už nechce hrať, aj keď ho o to prosí posol britskej kráľovnej. Čiže, ako ste si mohli všimnúť, nielen okulahodiace priestory a ich obyvatelia tu zohrávajú podstatnú úlohu, ale aj hudba. A tá sa myslím všeobecne zvykne vyskytovať v rebríčku krásy popri mladosti preferovaného pohlavia veľmi vysoko. Ale nie je to žiadny zázrak, iba manifest talentu prírody, alebo čo. O druhej hlavnej postave len v kocke. Je to filmový režisér, hrá ho Harvey Keitel a je najlepším kamarátom skladateľa stvárneného Michael Caineom. Dcéru skladateľa hrá Rachel Weisz. Tá je stále s ním, lebo mu robí zároveň aj asistentku.Tak si zhrňme, čo všetko tu zatiaľ máme - život, odpočinok, luxus, zvyšok života, krásu umenia, rodinu, kamarátov. Čo viac si priať? Načo sú nám v tomto svete zázraky? Problém a zároveň riešenie je v tom, že je to všetko v zajatí času. Teda naše vnímanie, ktorým si idealizujeme mladosť, len keď už˛je preč. A pritom stačí pochopiť, že mladosť nemôže byť večná už zo svojej podstaty. Mne sa to možno ešte dobre hovorí v mojom veku, ale aspoň som zase raz videl film, s ktorým si viem trochu aj pokecať... ()
Youth je presne ten príklad filmu, kde recyklácia formy a atmosféry do pre bežného diváka uchopiteľnejšieho výsledku naserie mnoho tzv. filmových kajšmentke čo očakávajú stále nové obzory a paradoxne sa bude páčiť aj ľuďom, ktorí by o Sorrentina inak nezakopli. Áno, ten film je oproti Grande Bellezza (i keď tá je aj u mňa ešte o čosi lepšia) omnoho stráviteľnejší, áno je jednoduchší a doslovnejší, question is who the fuck cares, if it works. Sorrentinove postupy (kompozície obrazu a špeciálne muzika + obraz, toto vie málokto) fungujú stále dokonale a Rachel nebola nikdy krajšia (vlastne sa mi až do tohto filmu vôbec nepáčila). Mimochodom, tie dve hodiny ubehli ako 5 minút. 10/10 P.S. Hereticky si tak rozmýšľam nad tým, či by Sorrentino nebol ten správny režisér na adaptáciu niečoho od Milana Kunderu... ()
Zajímavě pojaté drama, které díky své atmosféře plyne velmi jemně a příjemně. Celý snímek provází dva výteční herci, skvělý hudební doprovod, na oko velice krásné prostředí, spolu s vizuálním zpracováním a také zajímavé scény či úryvky, které po většinu času plní svůj účel. Ovšem několik momentů asi úplně minulo mé myšlenky, ale i přesto se zde skrývá zajímavá emocionální stránka a opravdu pěkná a nevšední podívaná. [75%] | Kino - Prom. ()
Galerie (53)
Zajímavosti (15)
- Ide o prvý film, ktorý si štúdio Fox Searchlight vybralo na filmovom festivale v Cannes. (Da_reba)
- Film je venovaný pamiatke talianskeho režiséra Francesca Rosiho. (megajalec)
- Po prvom vzhliadnutí filmu napísal Michael Caine scenáristovi a režisérovi filmu Paolovi Sorrentinovi list, v ktorom mu opísal, ako sa ho film dotkol a ako so ženou po jeho pozretí nevedeli prestať plakať v taxíku. (megajalec)
Reklama