Deathdream

Clarkův Dead of Night je naprostý unikát mezi snímky o oživlých zombie. Už kvůli nejednoznačnému zařazení do škatulky horor. Stejně snadno se totiž může brát i jako psychothriller, rodinné drama nebo silná alegorie na hrůzy, které si často prožívali domů se navrátivší vojáci z vietnamské války. Slovo Vietnam zde sice nepadne, je ale zřetelně jasné, co nám režisér tím chtěl vlastně říct. Kromě malinko politického pozadí nám film ukazuje rodinu, která se vyrovnává s proměnou jejich dříve šťastného syna na necitelnou bestii, co potřebuje k udržení své tělesné schránky lidskou krev. Celý snímek má opravdu hodně mrazivou atmosféru podpořenou jak skvělými herci, tak zneklidňujícím hudebním doprovodem. Takže aby bylo jasno, vážení, tohle si nenechte ujít! Jeden z dalších zapomenutých klenotů, co si žádá o vaší pozornost. (18.04.2011)

Natočiť film o tom, ako sa mládenec vracia z vojny, živý no duchom úplne mŕtvy ale vôbec nie je zlý nápad a hororu môže byť táto originálna vec celkom prospešná (Ešte som nevidel horor s podobnou zápletkou, minimálne aspoň nie do tej doby). Už zo začiatku dodávajú atmosfére aj herci, nezabudnúc najmä na Johna Marleyho, ktorý hral dobre a Richarda Backusa z ktorého bol ten strach a nepríjemný pocit cítiť. Scenárista sa tiež snažil o čo najmenej trhlín v scenári a tak len zriedka vo filme nájdeme nejaké väčšie nedostatky. Môj problém je však úplne a film veľmi pozastavuje a spomaľuje hlavne to, že sa zdá zdĺhavý a to aj napriek krátkej minutáži (85 minút). Väčšiu časť filmu sa nič nedeje a ak sa už na obrazovke niečo odohrá, väčšinou je to bez nejakej chémie a celé je to nezáživné. Film není zlý, miestami som aj uvažoval nad tým, žeby som dal 4* , no myslím že Deathdream nie je film, ktorý by si toto hodnotenie zaslúžil. (29.01.2018)

Relatívne prelomovú prácu Boba Clarka na začiatku jeho režijnej filmografie, je možné rozpoznať už na rannom zombieckom horore v novodobej histórií žánru – CHILDREN SHOULDN'T PLAY WITH DEAD THINGS. Trashovitý náhľad na oživlú smrť už v nasledujúcom DEAD OF NIGHT (DEATHDREAM), premieňa na serióznu dráma muža vracajúceho sa z Vietnamu (aj keď ako už uživateľ “Bloody13“ predo mnou spomenul, toto slovo vo filme nepadne). NEMUSÍ, všetko je jasné. Bob Clark takýmto spôsobom prirovnáva navrátilcov z vojny ku mátajúcim sa zombie kusom bez duše. Tú skutočnú zanechali totiž pri svojich mŕtvych bratoch na bojisku. Tí, ktorí mali ale to šťastie a vracajú sa domov, už nie sú takí, akí boli pred tým. Hlavná postava – mladý vojak Andy Brooks, je príkladom za všetkých. Na základe symbolov, ktoré upriamujú svoj pohľad na devastačné zmeny v osobnosti človeka v kontexte s vojnou vo Vietname, sa Bob Clark spolu so scenáristom Alanom Ormsbyim rozhodol reagovať na v tom čase veľmi súčasný problém Ameriky (DEAD OF NIGHT vychádza ešte počas konfliktu, ktorého ukončenie sa datuje až ku 30. aprílu 1975). Epitaf Andyho Brooksa: 1951-1971, už len smutne uzatvára kapitolu osudu jedného zo skupiny “vietnamských detí“. Clark v zapätí prechádza z vojnovej džungle na vojnu mestskú, a formuje tak základy klasického slasheru svojim BLACK CHRISTMAS. ### Zaujímavosťou je, že rok 1974 (a teda aj DEAD OF NIGHT) sa pre Toma Saviniho stal ten prelomový, keďže práve vtedy odštartoval svoju úspešnú kariéru na poste autora špeciálnych efektov. Okrem DEAD OF NIGHT toho roku spolupracoval aj na filmovom projekte zameranom na profil amerického vraha Eda Geina – DERANGED. PS, aby som kontext ukončil, Savini pred svojou filmovou kariérou slúžil vo Vietname ako bojový fotograf. (05.07.2011)

O čo filmárom ide, je jasné a asi aj bolo v dobe vzniku už len z prečítania zápletky. Otázkou tak je, ako s jednoduchým prirovnaním vojnového veterána s traumami a zombieho potrebujúceho k prežitiu krv naložili. No až prekvapivo dobre. Strata akýchkoľvek emócií a jediná životná a to potreba vraždiť, neznie iba ako niečo z hororu, ale takmer ako reálna trauma človeka z vojnových hrôz, na ktoré skrátka ľudský mozog a psychika nie sú uspôsobené. K tomu sa scenáristovi a režisérovi podarilo dôveryhodne znázorniť aj situáciu v rodine, kedy na nové okolnosti reaguje inak muž-otec (relatívne racionálne) a inak žena-matka (čisto emocionálne). Koho tu ale viniť? Andy je v tom vo svojej podstate nevinne a je zrejmé, koho film vyzýva, aby divák vinil. (20.03.2020)

Já tyhle sedmdesátkový flicky miluju! Je tam zachycená atmosféra, která už v dalších dekádách nebyla, nebo byla nahrazena jinou. Podobnej pocit jsem měl třeba při sledování snímku Silent Night, Bloody Night ze sedmdesátého druhého. Neopakovatelné kouzlo času. V tomto případě krom klasické hororové zápletky režisér přimíchal notnou dávku smutného dramatu. Z vietnamského pekla se domů vrací k rodičům jejich syn Andy, kterého už pokládali za mrtvého. Brzy se dozvídáme, proč je Andy najednou tak jiný a divný. Chladný pocit z něj je téměř hmatatelný. Horor kombinující se s dramatem tu funguje bezvadně. Co mě dalšího dostalo byla hudba, smyčce zařezávající se pod kůži, klavír, ambientní ruchy, to vše v klasickém zvuku své doby. Joooo, tohle fakt žeru! Dobrý bylo, když Andy s partou autem navštívili grindhousové kino, kde zrovna promítali Death in Space a The Spacenauts. Zajímavostí určitě je, že tento film byl první maskérskou prací démona největšího, Toma Saviniho. Už tehdá si dal záležet. (17.03.2023)