Králův nesouhlas

„Vždycky existují jiná řešení, ale jsou správná?“ Nahlédnutí do období 2. světové války tentokrát s přesahem do dějin Norska, nás zavede do zapeklitě bolavé situací, jíž norský král v roce 1940 nedobrovolně čelil. Byl jsem v o tom větší napětí, že jsem do těchto norských dějin nahlédl snad úplně poprvé a vůbec jsem neměl tušení, kam až se celá tato situace ve střetu s nacistickým Německem vyvine. Ale on má v sobě film i napínavě ponurou atmosféru, kterou naštěstí nezkazí ani fádní nemelodická hudba. Vysokou úroveň filmu včetně myšlenkového poselství zaručila hlavně spousta výborných dialogů, které rozpracovávají uvažování nad jednáním v takto náročné politické situaci do hloubky, včetně témat zodpovědnosti vladaře za stát a národ či spravedlivého postupu v demokratickém zřízení. Z příkladné cesty statečnosti vládnoucího krále a jeho spolupracovníků přes politické dilema, kde neexistuje závazně správné řešení a na jejím konci trpká a později i šťastná vyústění, si divák rozhodně má co odnést.. Zdařilé zpracování jedné kapitoly z vybrané národní historie na tradiční způsob. [80%] (25.09.2022)

Líbilo se mě, že na místo velkolepých válečných scén se film věnuje spíše dialogové složce a komornímu způsobu vyprávění a já Norům jejich krále jen tiše záviděl, protože my jsme tady ve stejné době měli pána, jemuž nemůžu přijít na jméno a který tuze rád svou zem vydával do spárů těch největších grázlů. (18.12.2018)

Pred 1. aj 2. svetovou vojnou Nórsko vyhlásilo neutralitu, aj napriek tomu bolo Nórsko prepadnuté. Nemecko potrebovalo čoraz väčšie množstvo železnej rudy zo Švédska, tá sa dopravovala cez Nórsky prístav Narvik.Keď ho začali obsadzovať spojenci dňa 9.4.1940 začali Nemci obsadzovať Nórsko. Zo začiatku situácia pre Nemcov nebola priaznivá a už hrozilo že jednotky britské, francúzske, poľské a legionári porazia nemecké jednotky, ale po prepadnutí Francúzska boli Spojenci odvolaní (v dňoch 30.4. a 1.5.1940) a sever Európy nechali napospas Nemcom. Väčšina Nórov sa jednoznačne postavila za obranu vlasti. Aj napriek tomu, že 15. apríla nórsky ministerský predseda Quisling, na pozvanie ktorého Nemci prišli, odstúpil a odovzdal správu krajiny nemeckým úradom. Kráľ odmietol kapitulovať a so svojimi zmobilizovanými jednotkami (16 tisíc vojakov) kládol statočný odpor. Ten bol zlomený až 9.6.1940. Kráľ Haakon VII aj naďalej vládol z exilu vo Veľkej Británii. Odtiaľ vyzýval cestou rádia k silnejúcemu odporu a zasadzoval sa o vytváranie nórskych exilových jednotiek (3 perute v rámci RAF). (22.02.2017)

Dlho je to iba solídny film podľa zaujímavého skutočného príbehu, ktorý nad priemerom udržiava skvelý herecký výkon Karla Markovics v úlohe nemeckého diplomata zomletého hitlerovskou mašinériou. Má to však veľmi silnú finálnu polhodinu, ktorej dominuje na jeden záber natočené rokovanie nemeckého veľvyslanca s kráľom, počas ktorého zaznie aj ono titulné "nie". (25.04.2019)

Apríl, pred už pomerne dávnymi, takmer, s prichádzajúcimi 77. rokmi, bol v Nórsku jednak taktiež mrazivý z dôvodu počasia, ale mrazivý i zo spôsobu, ako sa k nim Führer a spol. chovali, správali, treba doplniť, že bol rok 1940, a práve prebiehala druhá svetová vojna, ktorá bola v plnom prúde... Vláda abdikovala, čiže Vidkun Quisling prišiel, ako náruživý kolaborant do vlády po ráznom štátnom prevrate, a úzko spolupracoval s nacistami, nórskemu kráľovi Haakonovi siedmemu sa to pochopiteľne všetko nepáčilo, utiekol, nechcel sa za žiadnych okolností poddať nemeckým požiadavkám, alebo nemecký veľvyslanec v Osle, Curt Bräuer, asi vôbec jediný Nemec v Nórsku, ktorý chcel zažehnať a ustáliť situáciu. On sa stretol s kráľom, a to je najlepšia pasáž vo filme, ale skôr by som to vysvetlil tak, že samotná príprava na JEDNANIE, je strhujúcejšia, ako očakávaný DIALÓG..., ten by si zaslúžil kvalitnejšie prevedenie, lebo je bujdošský. Je to taký diplomatický film, zo strany húževnatého veľvyslanca, ktorý musí plniť rozkazy od najvyššieho, a škoda je tej roztržitej kamery, ktorá obľubuje neustále ostrenie, aj samotný ZOOM, že toto je v podstate najväčší kaz, ktorý mi najviac vadil ! Pripadalo mi to, že kameraman chce zachytiť všetko, alebo nič, a tak pozorujem KOPEC nedotiahnutých záberov ! Réžia bola dobrá, ale nie sústredená, ale aj tak sa jedná o zaujímavý pohľad, čo prebiehalo v „troch horúcich dňoch” , jednak som si to užíval, aj vďaka Karlovi Markovicsovi, alebo ak chcete, kultový Štoky, z „legendárneho” seriálu Komisár Rex, ktorý predvádza naprosto pozoruhodný herecký výkon, a tak zatieňuje i samotného kráľa, alias Jespera Christensena. Dal som síce štyri hviezdičky, ale s výkričníkom, pretože celé to znovu absolvovať, by som asi zrovna moc nechcel, ale Štoky, je vôbec jediný dôvod, prečo by REPETE pripadalo do úvahy... PS : Oceňujem úvodné, dobové, čiernobiele zábery, ktoré diváka spoľahlivo pripravia na vskutku depresívne dianie... (18.03.2017)