Režie:
Tereza NvotováScénář:
Barbora NámerováKamera:
Marek DvořákHudba:
Jonatán PastirčákHrají:
Dominika Morávková, Anna Jakab Rakovská, Róbert Jakab, Anna Šišková, Luboš Veselý, Patrik Holubář, Juliana Oľhová, Monika Potokárová, Ela Lehotská (více)VOD (3)
Obsahy(1)
Lena je sedmnáctiletá holka z obyčejné rodiny. První zamilování, tajné noční dobrodružství, magická rána nad Dunajem... Její svět plný snů a touhy rozbije znásilnění. Je to jako špína, která se nedá smýt. Lena si musí projít cestou, která už není jenom obyčejným dospíváním, ale spíš bojem se sebe samou. Okolí ji nechápe a už nikdy úplně nepochopí. Je to Lena, kdo se musí změnit, dospět a pochopit, že není obětí a trest si nezaslouží ona, ale ten, kdo jí to udělal. (Falcon)
(více)Videa (1)
Recenze (238)
Tereza Nvotová si tento rok odbila debut na poli celovečernej dokumentaristiky ( Mečiar ) a napokon aj týmto snímkom. Špina je debut viac ako dobrý, jej ťažká komorná dráma rozpráva o vysporiadaní sa študentky so znásilnením. Niekedy zachádza do detailov, pocitová zložka je veľmi silná a sugestívna a dusenie svojho trápenia vo vnútri hlavnej hrdinky až skľućujúca. Oceňujem výkon mladučkej Morávkovej-Zeleníkovej. ()
SPOILERy: Pocitovo podobné ako Speak, alebo On the Edge, žánrovo pripomínajúce viac to prvé. Tak trochu môj srdcový subžáner. Vyjazdené kolaje, s pár nejednoznačnosťami (ako vlastne bolo s Leninou spolubývajúcou na psychiatrii a jej otcom? Ako dopadla pomsta, ak vôbec dopadla? Ako dopadol Jakab? Ako dopadne Lena a jej sexuálny život, a bude ešte vôbec nejaký?) a ony už len tie nejednoznačnosti ako také sú často dôkazom remeselnej vyzretosti tvorcu. Tu ich je viac; niektoré sa dajú čakať, niektoré by ste čakali inak, ďalšie jednoducho len tak vyplynú z rozprávania a ani raz nepôsobia na príbeh našróbované násilne a pre efekt. Podobné je to s dialógmi a tým pádom aj hercami. Konečne je tu tvorca, ktorý dokáže zrežírovať niekoľkominútovú scénu s mladými, prakticky neznámymi herečkami, plnú fráz typu "Ty si piča, ty kokos," aby to nielen nepôsobilo smiešne či trápne, ale reálne, zo života, mrazivo. 4krát som mal zimomriavky; pri scéne samovraždy na psychiatrii, elektrošokoch, prezretí a spomínanej hádke. So všetkou úctou k niektorým našim tvorcom, zimomriavky som mal v slovenskom filme naposledy pri Obchode na korze. 90% s doslovným opakom toho, čo som písal v komentári k Môj pes Killer: Presne týmto smerom by sa slovenský film uberať mal. ()
SPOILER! Myslím, že som bol dnes svedkom posunu slovenskej kinematografie na úroveň ostatných krajín V4. Vyzreté, prepracované a strhujúce spracovanie zaujímavej témy. Nevadí, že dialógy šušťali papierom. Oceňujem, že sa film celý čas zameral len na prežívanie Leny a nie aj na toho chlapa. To by asi oslabilo drvivý emocionálny účinok príbehu na diváka. Asi to mali nazvať "Do pi.e", lebo toto slovné spojenie sa tam opakuje snaď 100x. Dodáva to autenticitu a vystihuje bezvýchodiskovosť situácie. Až dnes som si na plno uvedomil, aká je Bratislava nevľúdna. ()
Vlastně vůbec nevím, jak to mám hodnotit. Na jednu stranu mě to vůbec nenechalo chladnou, na stranu druhou se tomu nedá odpustit ta halda nesmyslů. Nejvýrazněji je to vidět na vykreslení psychiatrie, kde funguje jednou volný režim, jindy z vás udělají zeleninu asi podle toho, jak se to zrovna do filmu hodí. Navíc jsem vcelku alergická na to, když něco, co by z toho mělo vyplynout, v dialozích násilně říkají samotné postavy. Kdybych to brala čistě z toho pocitového hlediska, tak je to ale pomalu na plný počet. ()
po všetkých stránkach a vo všetkých rolách presvedčivé a realisticky podané herecké výkony (popri dominike morávkovej, na ktorej charizme a prejave celý film stojí, výborné najmä pri do menších úloh obsadených monike potokárovej, juliane oľhovej a patrikovi holubářovi) sú najvydarenejšou stránkou tohto režijného celovečerného hraného debutu, ktorý na príjemne nerozťahanej stopáži v pomerne komorne nastavenej výprave (jeden ústav s osadenstvom, z ktorého sa občas na chvíľku vybehne buď do prístavu, domov k hlavnej hrdinke, alebo do školy) rozpráva psychologicky a emočne náročnú tému. popri dobrej a za európskym štandardom festivalových filmov v ničom nezaostávajúcej formálnej stránke a režijne slušne odvedenej práci s pár dobrými nápadmi, pri ktorej sa kde-tu ešte objaví kozmetická chybička odpustiteľná pri debute (nevypointovanie obrazov, nezvládnutá improvizácia, nekriticky a neinovatívne preberané štruktúrovanie sujetu overeného a videného v mnohých iných podobne tematicky či žánrovo ladených filmoch posledných rokov) je vlastne jediné, čo najviac uberá filmu na naliehavosti, ktorú mohol mať, výpovednej hĺbke a zimomriavkovej katarzii scenáristicko-dramaturgická stránka, kde občas chýba motivické väzbenie (scén či konaní) alebo je nie úplne zrozumiteľne či štrukturálne správne postavené, občas sa skĺzne do dialogickej rutiny a klišé a niekedy sa pri výbere scén a obrazov pristupuje k pokusu o vyvolanie emócie "zvonka", scénami, ktoré sú tu pre ne samotné a pre zvýšenie dramatičnosti či emocionálnosti, pričom iné, ktoré by možno viac pripútali diváka k pacientom a samotnej hrdinke (ktorej samozrejme držíme palce, ale je to hlavne preto, že je obeťou, dejú sa jej zlé veci a je tak krásna a čistá, že tá špina, v ktorej sa ocitne, ju ničí a nám je to ľúto, ale silnejšie emočné a aspoň nejaké intelektuálne napojenie na ňu je slabé) chýbajú. scenáristka s režisérkou si dali dlhoročnú precíznu prácu na vývoji scenára, overovaní psychologickej správnosti konania postáv, konzutovali a poctivo pracovali na koherentnej a pokope držiacej psychologickej komornej dráme, čo im vyšlo, len popri tomto ponore do témy sa niekde občas vytratila (alebo mierne ochabla) snaha myslieť aj na diváka, ktorý už veľa filmov videl, ktorý niečo očakáva a ktorého treba celý čas držať v napätí (alebo ho baviť, alebo prekvapovať, alebo dráždiť, alebo masírovať - skrátka čokoľvek, než len mu ukazovať a o niečom ho presviedčať) a na konci ho oceniť katarziou. debutujúcim autorkám sa však rozhodne podaril pre ne veľmi cenný film, ktorý (verím a dúfam) bude tým najlepším východiskovým bodom do ich ďalšej tvorby a kariéry. ()
Galerie (60)
Zajímavosti (7)
- Dominika Morávková-Zeleníková (Lena) bola počas natáčania tehotná. (Lucjen)
- Celosvětová premiéra proběhla 28. ledna 2017 na filmovém festivalu v Rotterdamu v Nizozemsku. (ČSFD)
- Pri filmovaní scén so skupinovou terapiou vedeli čo sa bude diať iba herci, ktorí v scénach rozprávali. Predstavitelia ostatných pacientov nemali predstavu, ako sa budú terapie vyvíjať. (slavo_held)
Reklama