Rodná zem

Keď si už nejaký film zaslúži byť prvý tuzemský farebný film, tak nech je to ten, ktorý zobrazuje našu dlhoročnú tradíciu - folklór. Naozaj veľmi zaujímavý námet a spracovanie. Slováci si význam muzikál však vyložili naozaj po svojom. Pokiaľ v tradičných muzikáloch je často vo všetkých pesničkách prerozprávaný dej, tu to bola len pekne naaranžovaná prehliadka ľudových pesničiek a tancov spojených do jedného príbehu a kde-tu sa objavila tá pravá muzikálová. Inak je príbeh naozaj primitívny, na humore sa pousmejú už asi len naše staré mamičky a babičky, ale myšlienka bola milá a vtedy to určite zaručene fungovalo. Navyše aj poniektorí herci boli drevení ako obyčajní horskí junáci a snaha hercov o hranie na hudobnom nástroji bola miestami až komická. A nakoniec aj hodnotenie je vďaka historickej a obsahovej dôležitosti mierne nadhodnotené. 60%. (01.08.2008)

"Odkiaľ si?"..."Ja..., z Tatier, z Javoriny!" Prvý slovenský farebný film si asi nemohol vybrať lepšiu tému na prezentáciu farieb. Folklór, krásne farebné kroje, nádherná príroda, lesy, Tatry, no nádhera. Filmy spojené s tancom a spevom veľmi nevyhľadávam, ale tu je všetko tak prirodzené, film má v podstate úplne jednoduchý príbeh, ale je pospájaný nádhernými tanečnými a speváckymi číslami a na každé z nich je radosť pozerať. Asi najlepšia sa mi zdala scéna s názvom "schôdza" . Výborný text, spev a keď som v dave spoznal úplne mladučkého Vlada Mullera, skoro som odpadol od údivu. (1. minúta 40 sekunda v priloženom videu schôdza). Komunistická propaganda tu je trochu cítiť, výrazná červená tu má silnú dominanciu a v postavách poznávate robotníkov, traktoristku, poštárku alebo maliara. Celkovo som veľmi milo prekvapený, film vôbec nezostarol, je stále veselý, plný farieb a energie a tie krásne zábery na Tatry, to je niečo nadpozemské...Odpúšťam i toho Gottwalda na stenách...O niečo podobné sa pokúšal i M. Ťapák ml. s Tancom medzi črepinami , ale toto neprekonal. 80%. (02.01.2015)

Ak vnímam Rodnú zem (inak jeden z prvých filmov, ktorý som videl v kine) ako komédiu, tak je stráviteľná aj v súčasnosti. Možno iba pre mojich rovesníkov, ale to je osud väčšiny filmov, že oslovujú iba užšiu vekovú skupinu. I keď pri silnom národno-folkloristickom cítení, aké má Marina111 to ide naprieč generáciami. Pre mňa je zasa zvláštny pocit vidieť hercov, ktorých som obdivoval v mladosti, a z ktorých už ani jeden nežije. (30.12.2014)

Toto si vysloveně žádá komparativní studii se Zítra se bude tančit všude. Ale tohle je taky bezva. Tolik usměvavých lidí na traktorech, nové továrny a ocelové mosty oslavené tancem... Tolik energie, barvy, vidět to v kině, mohl by se dostavit infarkt. Je mi to skoro až líto, ale ani proslulá Cesta ke štěstí se Švorckou nemá tak působivé traktoristky, jak tohle barevné veledílo. Mach krátce před tímto barevným opusem natočil dvě agitky s velkým A, lepší průpravu mít zřejmě nemohl. Plus musím pochválit DVD edici SFÚ a SME, která se sice k nám dostává až s mnohaletým zpozděním, ale nakonec přeci. (01.01.2017)

Ľaľa - muzikáľ! A akýže, aký - nô predsa taký - írečitý! Asi najvydarenejší propagandistický film 50. rokov. Pretože na budovanie monštruóznych stavieb socializmu - oceliarní, železiarní, betonárok a mamutích hydrocentrál vábi príbehom lásky prostého bodrého chlapa z hôr s veľkou dušou k spolurodáčke, ktorá sa vydala hľadať šťastie z hôr do studnice folklóru do Bratislavy. Na rozlúčku nechala nápadníkovi odkaz v podobe veľkého vtáčieho pera. Ten si ho zastrčí za klobúk a fujas Matias do Bratislavy! Tam v nádherných interiéroch Rusovského kaštieľa nájde frajerku v zápale ľudovoumeleckej práce. Dejú sa tam doslova zázraky: za každými dverami iná tancujúca, spievajúca či hudobná družina. A aj iné divy vidno: z maliara-natierača, traktoristky i poštárky sa stávajú rozradosteno ujúkajúce, spievajúce a tancujúce súčasti folklórnych kolektívov. A taký je celý film. Hoci má zdanlivo nejaké postavy - hlavnou postavou je ľud, národ, v rôznych formách a variáciách. Tu radno podotknúť, že tance i kroje sú jednoducho skvelé, piesne tiež, ľudovky sa miešajú s komunistickými kolektivistickými agitkami, ktoré skvostne otextoval básnik Vojtech Mihálik. Nuž a záverečný symbolický tanec v krojoch v pozadí gigantických úspechov socialistického stavebníctva jednoducho nemá chybu! 5 hviezd z piatich! (08.01.2015)