Režie:
Jane CampionScénář:
Jane CampionKamera:
Ari WegnerHudba:
Jonny GreenwoodHrají:
Benedict Cumberbatch, Jesse Plemons, Kirsten Dunst, Kodi Smit-McPhee, Thomasin McKenzie, Frances Conroy, Keith Carradine, Adam Beach, Geneviève Lemon (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Charismatický, ale despotický majitel ranče se chová krutě k bratrovi, který si domů přivedl novou manželku a jejího synka. Jenže pak se stane něco nečekaného. (Netflix)
Videa (3)
Recenze (325)
Otravné, nudné, bídně napsané, kamera i hudba pěkná. Benedict hraje, to jo, jen si říkám, jestli je ošklivější on nebo Kirsten, která to dává na uondanou šedesátku z Kolbenky. Krásu ani sympatický projev nepobrala nikdy, vím dávno, ovšem tentokrát se v obřidlivé cuchtovitosti překonala. Koukám na její datum narození, holka, holka... Piáno je Piáno, jinak mě tvorba paní režisérky míjí. Zlatá Zkrocená hora. ()
Uznávám, že ten film je sám o sobě masterpiece - atmosférou, herectvím, designem, a vlastně i tím tématem podivný samoty uprostřed montanskejch plání doby před sto lety, na to člověka baví koukat a Oscar za režii je zaslouženej. Na druhou stranu mě to nějak minulo, takže "jen" 3*. PS: Tím tématem rozložený rodiny mi to trochu připomíná oklahomskou August: Osage County. PPS pro fajnšmekry: z příběhů o divný lásce v těhle končinách a v týhle době mě uhranuly zatím nezfilmovaný romány Man Who Fell In Love With the Moon nebo Days Without End. ()
Rázna metafyzická báseň o znepriatelených bratov na piesočnom ranči. Prelínavé charaktery dvoch bratov si nič nedarujú, hoci príbeh nevrcholí záverečnou prestrelkou ale chorobou z hygienickej nedbanlivosti, psychickej tiaže a nešťastia. Vizuálne Sila psa pripomína Malicka, avšak kamera i zmysel podania naratívu je stoickejšia, čo je možno kľúčová devíza, prečo film nie je výnimočný, hoci má potrebnú psychologickú nadstavbu a zaujímavú chémiu. Benedict je takmer rovnako fenomenálny ako Lewis v Až na krv (2007), jeho prejav vo vás doznieva aj po projekcii, ale trpí aj vatou resp. neurčitosťou, ktorá nepramení v mnohorakosť výkladu osudu postáv ale vo vykalkulovanej rezervovanosti, ktorej chýba lepšie prekreslenie rysov postáv, ich ambície a realizácia skutkov. ()
Základní dojmy: Benedict Cumberbatch je skvělý herec s fantastickým hlasem, kamera byla výrazným kladem snímku a čas není ke Kirsten Dunst příliš vlídný. Oficiální obsah mě poněkud zaskočil; mě se nezdálo, že by byl Phil Burbank krutý. Jasně, byl to člověk, při setkání s nímž začaly člověku slzet oči a kudrnatit se nosní chloupky, uměl být řádně nepříjemný, ale krutý mohl připadat snad jen zhýčkaným mladším generacím, které rozpláče i to, když se jim rozváže tkanička. Hlavním nedostatkem filmu byl fakt, že mu jaksi chyběl děj. Byla to poctivá dvouhodinová nuda s občasným světlým momentem, která mě neměla čím nadchnout, na druhou stranu je pravdou, že mě ani neurazila. Tempo bylo vskutku pomalé, děj se mi jevil jako krajně bezobsažný a Benedict Cumberbatch to prostě zachránit nemohl; i on by potřeboval pořádný scénář, aby jeho snaha vůbec k něčemu byla. / Poučení: Pardon, ale Phil pro mě nebyl zlounem. ()
Galerie (17)
Zajímavosti (15)
- Kirsten Dunst musela náročně trénovat hru na piano pro danou scénu. Nakonec se naučila dvě písně, jedna z nich však byla vystřihnuta. (NiWi)
- Benedict Cumberbatch se do role ponořil natolik, že se v průběhu dvou týdnů natáčení vůbec nemyl a dokonce začal kouřit jednu cigaretu za druhou. I přesto, že dřív doopravdy kouřil, po každém záběru, kde kouří, mu bylo značně nevolno. Dokonce zašel tak daleko, že se na tři dny otrávil nikotinem. (NiWi)
- Režisérka Jane Campion chtěla, aby hlavní roli Phila hrál Benedict Cumberbatch od doby, co jej viděla v minisérii Konec přehlídky z roku 2012. (sirjohn)
„Sila psa” z roku 2021 bude zrejme často porovnávaná s majstrovským dielom rovnakej režisérky, t. j. Jane Campionovej, ktorej strhujúci, kinematografický počin Piano, mal v roku 1993 premiéru, čiže by sa mohlo zdať, že sa jej už "pravdepodobne" nepodarí znovu vkročiť do tej istej rieky, kedže zároveň mala i dlhšiu, režisérsku prestávku, však... ? K úvodu sa nakoniec vrátim, pretože teraz sa zmienim o niečom rovnak zaujímavom. Nakoľko pochádza z Wellingtonu, ktorý je v podstate hlavným mestom Nového Zélandu, práve preto sa rozhodla, že aby, povedzme, ušetrila na daňových úľavách, tak americkú, dobovú Montanu z 20. rokov minulého storočia, takmer »identicky zastúpi«, zrovna táto, praďaleká krajina, na ktorej sa trebárs nakrútila i úspešná trilógia Pán Prsteňov, a vedzte, že to nie je vôbec poznať, všetká česť filmovým architektom. Vezmite si, že napríklad také kanadské Toronto → koľkokrát už predstieralo, že je Novým Yorkom... Jadrom recenzie by mohla byť taktiež aj podobnosť medzi jednotlivými počinmi, lepšie povedané medzi postavami: „ Jedna žena, vdova po samovrahovi Gordonovi, Rose, sa vydá za rančera Georgea Burbanka, kedy správcom ranču je jeho naprosto nevyspytateľný brat Phil, keď ich činnosť zvyčajne spočíva v chove dobytka, na čo si tiež najali aj niekoľko drsných chlapov, kam čochvíľa prichádza i novopečená manželka, ktorá to tam mať nebude určite jednoduché, čo si rýchlosťou svetla uvedomí aj jej biologický syn Pete, ktorý tam neskôr za nimi príde. ” Skrátka, na tomto odľahlom mieste sa vytvára akási mimoriadne dusná atmosféra, ktorú má na svedomí najmä → obzvlášť zakomplexovaný Phil, ktorý si svoju veľkú zlosť vybíja predovšetkým na švagrinej a nevlastnom synovcovi... Síce sa neskoršie predsa čosi ľudské v Philovi zlomí, ale to ešte neznamená, že je už vari po všetkých starostiach ? Skôr naopak, samozrejme, že príde ku konfrontácii tak, ako by ste to dopredu ani nečakali, no ďalej spoilerovať nemôžem, inak by som vyzradil dôležitú pointu, ktorá ma dostala → do kolien ! A na samý záver. Videl som jeden z najlepších filmov tohto roku, za ktorý sa režisérka nemusí absolútne hanbiť, i keď sa úplne kvalitatívne nevyrovnáva jej predchádzajúcemu „Opusu Magnumu” , no svoje kvality stopercentne má. Je určený náročnejšiemu divákovi, ktorého neubíja pomalejšie tempo. Je to psychologický western, ktorý už nepatrí do obdobia „Divokého západu” , keďže v roku 1925, vídať častejšie jazdiť automobily. Má vynikajúcu kameru → kameramanky Ari Wegnerovej, a to ani nehovoriac o hereckom obsadení. Ústredné kvarteto v zložení → Benedicta Cumberbatcha, Jesseho Plemonsa, Kirsten Dunstovej a Kodiho Smita-McPheeho, je priam elektrizujúce, zvlášte u niekdajšieho predstaviteľa televízneho Sherlocka, ktorý podáva hádam svoj najlepší, herecký výkon doterajšej kariéry. Možno sa dokonca dočká i nominácie na Oscara, ako aj film ako celok, keď by ich mohol pozbierať (zo)pár, čomu by som sa ináč ani bohvieako nečudoval... ? Uvidíme, necháme sa potom prekvapiť. Jednalo sa o nadštandardný filmový zážitok, nad ktorým budem ešte hodnú dobu premýšľať. () (méně) (více)