Reklama

Reklama

Ukradený stát

Trailer

Obsahy(1)

Třicet let od listopadu 1989 se zejména v post-socialistickém bloku začínají projevovat demokratické deficity i větší či menší kritické propady právního státu. Jsou to anomálie, nebo se začínají vynořovat zárodky nového společenského zřízení, které ještě nemá jméno? Naším filmem nabízíme pracovní název. (D1film)

Videa (1)

Trailer

Recenze (32)

Flego 

všechny recenze uživatele

Z historického hľadiska bude tento dokument významný, rieši totiž postupný morálny úpadok slovenskej politickej scény pre moc a peniaze. Oceňujem mnoho hostí a snahu o istú vyváženosť názorov, čo je však katastrofálnou fackou je technická záležitosť a to, že si autorka projektu nahovorila vlastný film. ()

retroslovak 

všechny recenze uživatele

Musím napísať, že tento dokument ma veľmi zaujal, ba priam pripútal o sedačku v kine. Téma bola veľmi zaujímavá ako aj výber ľudí, ktorí vypovedali pred kamerou. Tiež musím pozdvihnúť aj to, že politiku a tieto veci vôbec nesledujem a teda pre človeka nezasveteného do danej problematiky bolo všetko vysvetlené viac než jasne a to si veľmi cením. Veľmi ma potešila aj skvelá pesnička od skupiny Živé kvety na záver. Zuzka len tak ďalej!!! ()

Reklama

MM_Ramone 

všechny recenze uživatele

Film "Ukradnutý štát" mal premiéru v roku 2019 a potom sa záhadne vytratil. Pani Zuzana Piussi v tomto investigatívnom dokumente pátra po pravde. Jej práca napriek tomu, že je pravoverná liberálka, bola mainstreamom napadnutá a dehonestovaná. Dokument následne vyšiel účelovo zostrihaný, bez veľmi podstatných častí. Najviac jej vyčítali, že dala priestor bývalému dôstojníkovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavlovi Forischovi a tiež aj fakt, že počas súdu s Mariánom Kočnerom sa dobrovoľne stala jeho dôverníčkou, čo je legálny post, právo obžalovaného. Jediné, čo filmárka Zuzana Piussi chcela, bolo dozvedieť sa pravdu o udalostiach, ktoré bezprostredne súvisia s vraždou novinára Jána Kuciaka. Tento jej dokumentárny film je síce oficiálny, legálny, ale vplyvom mocných záujmových skupín ovládajúcich dianie v Slovenskej republike, odsúvaný do úzadia. Prečo? Komu to vyhovuje? *** ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Ukazuje sa, že mediána aj politická scéna na Slovensku sa vyvíja vždy v závislosti od toho, ako dobre momentálne funguje trh so spravodajskými informáciami a vyrábanými dezinformáciami. Tento informačný chaos ešte posilňujú bývalí agenti tajných služieb svojimi reláciami v alternatívnych médiách, kde obratne servírujú mix pravdy a kadejakých konšpirácií. Nad tým všetkým je partia ambicióznych mladých mužov a a žien, vlastnená korporáciami s nie vždy jasnými politickými zámermi, túžiaca sa zaradiť do politického mainstreamu a produkujúca iný mediálny mix pravdy a lží. Iná partia často zvláštne pôsobiacich "alternatívnych" žurnalistov a aktivistov s nejasným pozadím, napáda predovšetkým liberálnu časť médií a politiky. Avšak ani oni nie sú len vyšinutí blázni, a psychopati, ako ich liberáli označujú, a často sa medzi ich štylisticky často úbohými vyprodukovanými výstupmi, nájde perla, ktorú v oficiálnej tlači nenájdete. Ako trefne hovorí novinárka Jana Teleki (ktorá patrí medzi jednu z mála štýlovo dobre píšucich a zároveň informačne bohato zásobených novinárov na alternatívnej strane): "Najlepšie články na Slovensku sú tie, ktoré nikdy nevyšli." Dôvodom je, že obsahovali natoľko závažné odhalenia, že ich zverejnenie preplatili tí, ktorí nemali záujem o to, aby tieto informácie boli verejné. Skvelá dokumentárna práca režisérky, ktorá našla množstvo postáv a postavičiek, ochotných v dokumente vystúpiť. Nádherná je tiež sprievodná hudobná zložka, obsahujúca syntetizátorom sprevádzané zvláštne texty skupinky rovnako vyšinuto pôsobiacich ľudkov. Nazývajú sa honosne a všeľudovo Občiansky tribunál. Ich demonštrácie čítajúce maximálne 20 ľudí ale pôsobia nie ako občiansky tribunál, ale ako karneval psychopatov.. Záverečná pieseň kapely Živé kvety nemá chybu. V jej dôsledku je záverečnou vetou filmu veta: "2020, chce sa mi vracať.". Po skončení dokumentu, niet sa veru prečo takémuto pocitu čudovať. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Dovolím si povedať, že Zuzana Piussi ide na vec tým správnym spôsobom. Snaží sa byť objektívna, to znamená, že oslovuje všetky možné osobnosti, i keď v tomto prípade sa nedá hovoriť o jedných a druhých, Ukradnutý štát vám dá pocítiť, že všetko je tak prepletené a komplikované, až vám z toho doslova príde zle. Neponúka vlastný pohľad, necháva na divákovi, nech si urobí názor sám. Pre niekoho to ale môže znamenať problém, či Piussi nemala byť predsa len ako autorka subjektívnejšia. Osobne si to nemyslím a oceňujem, že pred kameru dostala zaujímavú sortu ľudí a tí toho povedali skutočne dosť. Nie však natoľko, aby sa prípad zázračne vyriešil, ale to zatiaľ nedokázala ani polícia. ()

Galerie (28)

Reklama

Reklama