Neviditelná

Režisérka filmu v diskusii hovorí, že žena by v priebehu pôrodu a pred ním mala mať jasné právo vysloviť súhlas alebo nesúhlas vysloviť s každým navrhovaným postupom lekára a zdravotníckeho personálu. S tým sa dá len súhlasiť. Avšak pri jasne formulovanom A potom treba povedať aj B. A to B je rovnako jednoznačné a logické. Ak teda rodička nesúhlasí s navrhovaným postupom lekára, je úplne samozrejmé, že následne berie na seba plnú zodpovednosť za prípadné zdravotné poškodenie seba, dieťaťa, či prípadné úmrtie. A taktiež za liečenie prípadných negatívnych následkov. Zdravotnícky personál po nesúhlase musí byť zbavený akejkoľvek trestnoprávnej či hmotnej zodpovednosti za stav rodičky a jej dieťaťa po jej odmietnutí postupov, ktoré navrhne lekár. Stačí len doplniť príslušnú legislatívu a potenciálne traumatizované rodičky môžu následne odmietať čo len chcú. Isteže, na empatickom prístupe k pacientom je čo zlepšovať, tam s dokumentom súhlasím. Spochybňovanie súdneho rozhodnutia v komentároch je mimo misu. Neodcitovalo sa celé, len kratučká časť ústneho odôvodnenia. A koniec koncov: veď existuje aj niečo ako opravný prostriedok. Dokonca viacero. V dokumente o tom, či a ako ich žalujúca rodička využila, neodznelo ani ň. Celkove súhlasím s otvorením diskusie na tému post traumatického stresového popôrodného syndrómu. Ale nech sa pri tom citlivo a racionálne položí na obe misky váh. Na jednej strane sloboda pri informovanom súhlase, či nesúhlase ženy s navrhovaným úkonom, na druhej strane s tým súvisiaca otázka osobnej zodpovednosti za dôsledky odmietnutia lekárskych návrhov a postupov. A tiež otázky finančné, súvisiace aj s dobudovaním naozaj kvalitných pôrodníc, s dostatkom priestoru, zdravotníckeho personálu, posilnenia výučby prístupu lekárov a sestričiek k pacientovi. Nuž a zváženia priority, čo je dôležitejšie - počet zdravo narodených alebo voľnosť ženy pri rozhodovaní, ako porodiť. (23.05.2021)

Možno niekomu ten dokument niečo dal a súhlasím, nech každá žena dostane tie najlepšie podmienky na pôrod, ale mudrovať tu o tom, ako sú lekári zaostalí, necitliví, ja fakt otváram hubu, čo tu za žvásty padli. Keby také ženy žili v staroveku, tak asi už ľudstvo neexistuje, zvláštne, že sme prežili, dokonca sme premnožení a rodíme s pomocou najlepších dostupných technológií, ktoré ešte ani pred desaťročím neboli dostupné. A tu si nejaké paničky zmyslia očierňovať pôrodníkov a vraj je tu neúcta k ženám. Mne príde, že v našej spoločnosti je veľká úcta aj k matkám, aj k tehotným. A keď niekto tvrdí, že zdravotnícky personál je na prd a v podstate nejakí mäsiari, tak nech si kľudne rodí doma alebo v rybníku. Alebo nech si to vyskúšajú trebárs v Afganistane. (09.12.2021)

Dokument rozoberajúci ťažkú a morálne zložitú tému, ktorú by žiadna žena asi zažiť nechcela. Je ale ťažké sa vcítiť do rodiacej ženy, obzvlášť mne ako chlapovi, zároveň ale nie je ľahké sa vcítiť aj do roly toho pôrodníka, ktorého zväzuje zodpovednosť. Trošku mi prišiel tento snímok jednostranný a jemne tlačiaci na pílu, ale určite si zaslúži väčšiu mieru diskusie. Minimálne na to je dobrý. Každopádne až príliš detailné zábery pôrodov nemusia dať citlivé osoby. 65 % (18.08.2021)

Nesmierne potrebný film v našich končinách, keďže v pôrodníctve značne zaostávame za civilizovanými krajinami, nie síce v štatistikách mŕtvych detí, tam sme podobne skvelí ako západ, ale zato v počte traumatizovaných žien a oddelených detí, čo samozrejme v SR nikoho nezaujíma. Aj teraz v dobe kovidovej sa ako prvé odrezali rodiace matky od sprevádzajúcich (rovná sa podporujúcich) osôb, prípadne sa novonarodené deti s ľahkosťou separovali od svojich matiek, kvôli nútenej bezpečnosti, o ktorej rozhodne niekto iný, emočne nezúčastnený a ktorá je v rozpore s odporúčaniami WHO... Práve v pôrodníctve sa krásne zrkadlí, ako silno zaostávame za demokratickými západnými krajinami (ktoré v dokumente zastupuje Dánsko), kde ženské práva a ľudské práva narodených detí nie sú len prázdny pojem a nie sú v takej miere prehliadané a ignorované. Pozostatky totalitných režimov sú v našich ľuďoch zakorenené v DNA. Hlboko súcitím s traumatizovanými ženami, ktoré otvorene rozprávajú o svojich zlých skúsenostiach. . Dám krk na to, že generácie po nás sa budú s hrôzou učiť o niektorých praktikách v pôrodníctve, aj keď zničujúce komentáre vyhorených a nezaplatených pôrodných asistentiek či niektorých doktorov s praktikami z minulého storočia zostávajú nezaznamenané v učebniciach. Ja osobne som za lepším pôrodom vycestovala a navždy budem vďačná láskavému primárovi jednej moravskej pôrodnice ako aj mladému doktorovi, ktorý nemal problém kľačať pri narodení môjho syna na kolenách kvôli mojej polohe ležmo na žinenke na zemi. Aj preto viem, že sa dá aj inak, lepšie. (12.11.2020)

Spoilerovat se u dokumentů může, ne?___ Žena z ČR: "Oni se chovali, jako když tam nejsem. Tak jako na mně něco dělali, ale jako bych byla jenom nějaký mrtvý tělo, z kterýho mi potřebujou vyndat dítě"....Dula ze zahraničí: "Velmi jasně si uvědomujete, co vám udělali. Říkáme tomu mentální porážka. Když je někdo v procesu porodu, a děje se toho strašně moc, snažíte se bojovat, ale pak už nemůžete, je to moc bolestivé. Jenže oni pokračují, dokud vás nezlomí." Přesně vystižené od obou, díky za to. ______________________ Zrzavá ochechule: "Netlačte, netlačte, dýchejte jak vám říkám netlačte!!" - žena "omylem" navzdory ochechuli porodí ve stoje a ne na koze, protože gravitace tvl, a ochechule má radost z alternativního porodu. Poté stříká studenou vodu na čerstvá poporodní poranění a střídavě s lékařem, zašívajícím poranění, mluví k rodičce: "Obě dvě ruce na miminko! Nic teď neděláme. To vás ani nemůže bolet. Jen vás myjeme. Ale teď jsem byl na stehně a vy se svíjíte bolestí. Ježišmarja nemůžeme předehřívat vodu kvůli Pavlíkové! Zkuste se trošku zpacifikovat ženo!! My jsme s vámi měli božskou trpělivost. Držte to miminko nebo vám ho vezmu!" (manžel natahuje ruku, naznačuje, že ženu uhodí a přisadí si "Nevymýšlaj nebo...co jsi, jak děcka doma?!") ______________________ Nechápu, jak v tomhle můžeme v 21. století existovat a ta bezmoc, že s tím jako jednotlivec nic nezmůžu - a to ani u soudu, je příšerná. Je mi moc líto těch, které tohle zacházení zažily, zažívají a bohužel budou zažívat. Sama jsem si z Motola odnesla takové trauma, že jsem byla schopná se na budovu nemocnice podívat až po roce. Prvních pár měsíců si navíc nepamatuji ani tak dítě, jako spíš to, že jsem po nocích nemohla spát a musela si v duchu pořád přehrávat situace, které byly za hranou etiky i práva. Jsem ráda, že tenhle dokument existuje a jdu si najít více věcí od paní Simkin, je skvělá. (26.05.2021)